Riešenie

Nikto sa jej pri dverách nedozvoní, nedoklope, treba použiť telefón, ktorý má na plné pecky. Strojček jej predpísali naposledy pred piatimi rokmi. Rozpadá sa, vypadáva z ucha. Ustavične sa sťažuje, keď ju chcem objednať na ušné, potrebuje sa predtým poradiť s bratom.

„Julko povedal, že ten strojček nikdy nebol dobrý. Na recept predpisujú len aušus. On mi pozrie na internete.“

„Dobre, mami, nechám to na vás.“

Mama sa sťažuje ďalej, Julko študuje, porovnáva.

„Objednaj ma tomu Prekopovi! Julo sa na to vykašľal, dávno zabudol, čo mi sľúbil.“

„Dobre, mami, idem tam zavolať.“

„Ešte nevolaj! Musím sa poradiť s Julkom, aký si mám dať predpísať.“

Ubehol rok, neriešim, nevnucujem sa.

„Mami, zajtra idem s Petrou na ušné, od stredy má zaľahnuté v ušiach, nepočuje. Naposledy sme boli pred tromi rokmi, mali by sme každý. Má nadmernú tvorbu ušného mazu, treba ho odstrániť. Neviem, kedy ti zavolám. Ideme Za mosty pešo, nejde nám žiadny nízkopodlažný. To je hodina tam, hodina späť.“

„Tak sa pozri, dokedy ordinuje. Ja by som išla poobede s Renátou. Keď príde z roboty. Ona by ma zaviezla.“

***

„Objednala som ťa na stredu, na pol jedenástu. Julo s tebou môže ísť taxíkom, keď sa bojí šoférovať. Aj suseda Elenka tak chodí s mamou.“

„Ty si ma už objednala?! Ja som chcela, len aby si sa pozrela.“

„Pozrela som sa, neordinuje do tretej, tak som ťa objednala. Dokedy to chceš odkladať? Zavolaj večer Julovi a dohodnite sa.“

***

Nebola som u brata vyše roka, nestíham. Mama mi vyčíta: „Čo sa nejdeš niekedy pozrieť, má to tam pekné, raz ma v nedeľu zobrali, všetko mi poukazoval. Prikúpil pozemok, pestujú zemiaky, zeleninu, postavil plot, narobil sa tam. Keď som chcela minule, aby mi povysával, nevládal, že bol celý deň v záhradke, bolí ho chrbát.“

V utorok je Petra výnimočne v dielni takmer celé štyri hodiny, to by sa dalo. Zavolám kamoške, urobíme si bicyklový výlet. Prichádzame do Zlatoviec o desiatej, zvoním, v dome ticho.

„Skús na telefón,“ nabáda ma Andula.

Počujeme, ako telefón vyzváňa v spálni. Nakoniec ho predsalen zodvihne.

„Prišli sme pozrieť záhradku! Pustíš nás? Sme tu s Andulou.“

„Som ešte v posteli, ale prídem.“

Ako dobre, že nie som sama, kamarátka sa živo zaujíma o každú bylinku, každý strom, majú sa o čom rozprávať. Hoci jej praktické skúsenosti neprekročili hranice balkóna, obaja majú informácie z internetu, nie povrchné, idú vždy do hĺbky, čo nie je môj prípad. Motkám sa vedľa nich, užívam si slniečko a prezerám, čo ma zaujíma. Kvety, okrasné tekvičky, kríky. Jeho nie príliš dobrá nálada je prebitá Anduliným štebotaním.

„Ty si čo zasa na zajtra vymyslela?!“ obráti sa nečakane na mňa.

Tak predsa. Nebude to len vyrušením zo spánku.

„Ako to myslíš?“

„Že mám ísť s mamou taxíkom na ušné! Som z toho odvčera roztrasený, ako zvládnem okružnú jazdu po Trenčíne. Objednám ho ku mne, potom pôjdeme do Biskupíc...“

„Tak choď k mame pešo a objednaj ho k nej, ak je to problém.“

„Prečo si ju objednala?!“

„Prečo? Lebo ma o to požiadala. Už rok čaká, že Julko jej kúpi strojček cez internet.“

„Ona ťa požiadala? Tak to mení situáciu. Bol som naštvaný na teba. Myslel som si, že si bola s Petrou a pri tej príležitosti si si zmyslela, že objednáš aj mamu.“

„Julino, mama nepočuje. Objednáš jej teda cez internet?“

„Ja tam už ani nehľadám. Nevieš si predstaviť, koľko toho na trhu je a na základe čoho ja mám vedieť, ktorý by bol pre ňu vhodný?“

„A teda? Aké máš riešenie, keď sa na mňa hneváš, že som ju objednala na ušné?“

„To sú otázky! Ty nevieš, že sú prípady, kedy riešenie neexistuje?!“

„Aha, tak necháme mamu hluchú. Ale aspoň si jej to mal povedať, lebo ona stále čaká.“

„Veď som jej to už dávno povedal.“

„Tak asi nepočula.“

Zostávam zarazená, zaseknutá. Našťastie pokračujú v prehliadke záhrady a ja sa snažím nedať najavo, že ma bratov útok zasiahol, prechádzam sa s nimi.

„Veď sa nehnevaj! Myslel som, že si to ty vymyslela. Je to teda na mame. Ty za to nemôžeš,“ obráti sa zrazu na mňa.

„Ja sa nehnevám, Julino, som len v poslednej dobe akási rozhodená, nevšímaj si to,“ premáham sa, aby som sa nerozplakala.

„Mala by si prestať brať lieky na tlak. Najmä ten Concor. Mám pocit, že ten ti spôsobuje takéto nálady.“

„Andula sa taktne vzďaľovala, keď sme riešili rodinné záležitosti. Tento raz nečakane pristúpila k nám, chytila ma mocne okolo pliec a oslovila Jula: „Pozri, nechcem sa do toho miešať. Ale Gabika sa stará o mamu najlepšie ako vie. Potrebuje načúvací strojček? Potrebuje. Tak tam s ňou choď a uvidíte.“

Kamoška, ktorá vôbec nie je kontaktný typ, s nikým sa neobjíma, nebozkáva pri stretnutí a lúčení, stojí vedľa mňa a pevne ma celý čas drží. Ja tam len stojím, slovka neprerečiem, cítim energiu, ktorá ma zaplavuje. Niekto sa ma zastal a podržal ma.