To ja

„Volala mi Gita, keď som bola na ušnom. Povedala som jej, že som u doktora, aby moc nekecala. Predstav si, že si zabudla niekde v meste palicu a prišla na to až doma! No hovorím jej, Gitka, ty mi nehovor, že tú palicu potrebuješ! Šak keby si bez nej nevládala, tak na to prídeš, len čo vyjdeš pred obchod. Povedz mi, Gabika, veríš tomu, že by nemohla chodiť bez nej?“

„Ja neviem, mami. Možno ju potrebuje ako psychickú podporu. Niekedy sa jej ide lepšie, niekedy horšie a má takú istotu, keby čosi, oprie sa o ňu.“

„Ale že príde domov z mesta a nevie, kde ju nechala?! To ja, keby som už musela ísť s palicou, veru by som ju zabudnúť nemohla.“

Nekomentujem.

„Zase sa len sťažovala, že sa o ňu nikto nestará. To ja som jej povedala, že o mňa sa veru staráte. Mám navarené, nakúpené, aj ma odveziete, kde potrebujem.“

To si jej moc nepomohla. Trochu spoluúčasti by nezaškodilo.

„Ozaj. Som ti nepovedala. Dnes sme neboli taxíkom. Renátka zistila, že si môže zobrať voľno ako môj doprovod. Dala si potvrdiť papier u sestričky, doviezla nás tam. Julko si s doktorom pohovoril, aj návod si zobral, že si ho doma preštuduje. Zobrali mi odtlačky, zatiaľ mi dali také provizórne koncovky, mesiac budem čakať. Dali mi strojček na obidve uši. Telku počujem perfektne, nemusím si dávať nahlas. Mám tam nastavenie na televíziu, na ulicu, do reštaurácie. Na tom starom nebolo nič.“

„To je super. Dobre, že si tam išla.“

„Renáta ma zobrala aj k nim, na zákusok a na kávu, to ešte k tým jej narodeninám upiekla, aj do roboty zobrala. Pekný bol aj chutný. Tenučké cesto, vrstva jabĺk, na tom pudingový krém, na tom taká pena, posekanými orechami posypaný a ešte šľahačka na vrchu. Vynikajúci! Potom išla do roboty a doviezla ma domov,“ hlási spokojná mama.

Večer.

„Vieš čo, vôbec som neni spokojná s tým strojčekom. Keď mi zvonil telefón, také pazvuky to vydávalo, no hrozné! To je tam len taká špongia, mám si ju zatlačiť do ucha a keď z nej ostane trochu trčať, hádam preto to piští. Ale nedá sa mi tam napchať celá.“

„Mamula, vydrž pár dní. V nedeľu sa stretneme u Ivany a chalani sa pozrú, či by sa s tým dalo niečo urobiť.“