Pracovní asistenti

„Gabi, máš chvíľku?“ telefonuje pracovný asistent Peťo, krátko po našom príchode z chránenej dielne.

„Samozrejme, hovor Peťo!“

„Vieš, potrebujem sa s tebou rozprávať a nechcel som pred Adamkom. Už dlhšie to pozorujem, nosím to v sebe. Nevšimla si si, že Peťka sa necíti s Evou dobre? Povedala ti o tom? Ja som sa jej dnes na Evu pýtal, keď bol Adamko v šatni, keď mi o nej rozprávala, až sa triasla. Ako stále stresuje, je roztržitá, všetko prepočítava. Upratuje počas balenia, vylezie na stôl a umýva horné okná. Aj keď si uvaria čaj a kávu, ona si nesadne, pobehuje, až zistí, že ju už má studenú. Adama ustavične napomína a on je z toho rozľútostený alebo agresívny. Som z toho znepokojený, ale nechcem to riešiť so Zuzanou ja, keď to mám len sprostredkované. Nezavoláš jej?“

„Peťo, viem o tom od samého začiatku. S Petrou sa o tom rozprávame. Keď máš službu ty, Petra sa do roboty teší. Keď je tam Eva, tak vzdychá, že zasa bude náročný deň. Ale Zuzane volať nebudem. Toto nie je môj štýl. Beriem to ako žalovanie. My sme to riešili s Evou. Petra jej povedala, že prenáša na ňu nervozitu, že je pri nej v strese. Vieš čo sme dosiahli? Pár dní sa Eva pretvarovala, akože je v pohode, keď som prišla pre Petru, usmievala sa, ako nám dnes bolo spolu dobre, že Peťka? Aj sme sa porozprávali, aj čajík si uvarili. Darmo sa snažila, je to v nej a cítime to obidve. Lenže ja nechcem Eve ublížiť. Má svoj vek, zdravotné problémy a túto prácu potrebuje, je to pre ňu rozptýlenie. Hlavne nevidím východisko, aj tak nie je za ňu náhrada.“

„Gabika, ale ubližuješ Peťke! Ty nemôžeš brať ohľady na Evu!“

„Ja neviem. Ja Petre vysvetľujem, že v každom kolektíve, v každom zamestnaní sú problémy. Nikto nie je ideálny, vždy sa nájde niekto, s kým si nesadne. Radím jej, aby si vytvorila taký obal, Evu si až tak nepripúšťala, nech si robí svoje a nedá sa rozhodiť, keď ona donekonečna prepočítava balíčky, alebo rieši konflikty s Adamom. Je to príprava na život. Nech si Petra nezvyká, že ak jej niekto nebude po chuti, zametieme jej ho z cesty.“

„Ja sa bojím, aby jej Eva neznechutila tú prácu, že ju nakoniec bude odmietať.“

„Myslím si, že keby bola každý deň s Evou osem hodín, bol by to problém. Takto sa teší na dni s tebou, na poobednej smene býva maximálne tri hodiny, to je celkom únosné.“

„Porozmýšľaj o tom. Ja som ti to len potreboval povedať, lebo som to nosil v sebe, teraz mi bude ľahšie, keď o tom vieš.“

„Som rada, Peťo, že sa o ňu zaujímaš. Porozprávam sa ešte s Petrou. Ak by mala naozaj trpieť, zakročila by som. Myslím, že nejaký čas to necháme plynúť a uvidíme.“

***

„Gabika, môžeš na chvíľku? Adamko, ty sa už ponáhľaj, aby si stihol autobus!“ osloví ma Peťo po víkende, keď prídem pre Petru.

Prišla som aj s kamoškou, Petru vyveziem za ňou a vrátim sa k Peťovi.

„Tak si predstav, že s tým začala Zuzana dnes sama. Hovorí mi, povedz mi úprimne, čo si myslíš o Eve. Zuzana si všimla, že Petra si dovolenku berie zásadne, keď slúži Eva, nikdy nie, keď som tam ja. Tak som jej povedal úprimne. Aj Zuzana je toho názoru, že práca v chránenej dielni nie je o výkonoch. Keď má Adamko horší deň, treba ho nechať sedieť, uvariť mu kávu. Ak ho Eva do niečoho tlačí, vyvoláva to v ňom agresivitu, je nepríjemný aj na Peťku, zažila takúto situáciu, keď sa Eva sťažovala na Adamka a Peťku chcela za svedka. Vznikla tam veľmi nepríjemná situácia, aj ja som bol toho svedkom. Zuzana sa chystá na rozhovor s Evou.“

„Peťo, ale Eva sa nezmení. Má sedemdesiat rokov, svoju povahu, svoje návyky. Keby ste mali desať ľudí, čo sa trhajú o túto prácu, nepoviem. Ale kto to bude robiť? Má to zmysel dohovárať jej?“

„By si sa čudovala. Koľko je mladých ľudí so skončenou sociálnou prácou, nebude problém nahradiť ju. A len tak medzi nami, z Kaviarne na ceste neodišla sama, ako nám hovorí. Odtiaľ ju vyhodili pre konflikty s kolegami.“

„Aha, tak to mení situáciu. Vďaka, Peťo!“