Československá literární komunita
Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.
Přidejte seDojmy z pohrebu
Autor
gabi tá istá
Mama ma prezváňa niečo po piatej.
„Áno, mamula?“
„Nemysli si, že doteraz trval pohreb. Bola tu Ivka, uvarili sme si kávu, podebatovali sme.“
„Predpokladala som to.“
„Prišla zavčasu, niečo po druhej. To naši nikdy, ale naozaj nikdy, neprídu načas. Keby aspoň jediný raz! Ale vždy na nich musím čakať.“
Kecáš, mamula, dobre viem, ako sa ťa boja a po tvojich scénach už chodia načas. Jedine, že povieš – ale hocikedyyyy, veď ja budem doma. Poznáme.
„Tak som ju poprosila, či by sme sa mohli zastaviť aj v lekárni. Bez problémov, cestou mi vybrala aj lieky na štítnu žľazu. Dlho sme čakali, kým nás pustili dovnútra. Nikto nás nikomu nepredstavil. Lydku a Peťa by som už ani nepoznala, len Peťo si ma všimol a prišiel za nami. Lydky som sa pýtala, čo bude s mamou, či si ju zoberú k sebe. Že nie, bude tam chodiť spávať, obedy jej nosia.Tí Lydkini chalani sa mi zdali voláki starí, ani sa k nej nemali, čudné vzťahy musia mať. Chlapi stáli bokom, potom prišla Marienka za nami, bez muža. Vnútri nás bolo deväť. Stoličky rozložené, hrala hudba, také pobožné pesničky, farára nikde. Konečne prišiel, čosi vyprával, ja som si zobrala strojček len do jedného ucha, nepočula som dobre, ale Ivka povedala, že som o nič neprišla. Šak farár by sa mal rozlúčiť. Ale záleží aj na tom, čo mu oni napísali. Aj tak dobre. Tie rozlúčkové reči bývajú také dojemné, vždy ma rozplačú. A fotku čo tam dali!“
„Mám ju pred sebou, mami. Aj na parte je fotka. Poprosila som Peťa, aby mi jedno priniesol, dala som ho pred pohrebom na nástenku. Susedy ho poznali, často sa na neho pýtali, ako sa má. Mali ho rady, stretávali sa, keď chodili nakupovať do Rozkvetu, vždy sa zastavili, porozprávali. Mne sa tam páči.“
„Ale v rozhalenke?“
„Veď je pekná tá košeľa. Károvaná, teplé farby, v pozadí strom.“
„Niečo dôstojnejšie mali vybrať! Celkovo, taký pohreb, taká rodina... to je celkom iné, ako keď sa my stretneme.“
No, čakala si žúrku, pohreby v súčasnej dobe...tušila som, že budeš sklamaná.
„A vonku, to už bolo raz dva. Ani hlina tam nebola, čo sa hádže na truhlu. V krabici mali taký asparágus, ten sme tam pohádzali. Ale vieš čo, už som farára v duchu aj odprosila. Nemohli sme dlho čakať, keď o štvrtej sme už boli doma. To sa len mne tak zdalo. A vy čo? Boli ste niekde?“
16 názorů
gabi tá istá
24. 10. 2020však, Evženie? :)
Evženie Brambůrková
24. 10. 2020Když už ani ty pohřby za nic nestojí.....
black, mama má teraz dobré obdobie,klop klop, nech to nezakríknem
blacksabbath
24. 10. 2020no není to jednoduché.....ale ty to vždycky přečkáš a nějak si poradíš ...*/***
gabi tá istá
24. 10. 2020v podstate áno, Jarko... Monka na to reagovala - aspoň vieme, že mama si praje na pohrebe desnú žúrku, budeme sa ohadzovať hlinou :)
Ľuboško - hájku, háječku, hájku ze-le-nýýýý
Gabi, ty jsi taková průkopnice, teprve po tobě půjde do háje všechno ostatní... ;-)
Ale vcelku všechno dopadlo tak, jak mělo, i když trochu jinak, než si představovala.
aleš-novák
23. 10. 2020jasně...
gabi tá istá
23. 10. 2020lebo nechceme dopadnúť ako vy :)
aleš-novák
23. 10. 2020Hmm...máte přísnější režim než my...
gabi tá istá
23. 10. 2020Andělka, pozdravujem, vďaka za hviezdičky
gabi tá istá
23. 10. 2020aspoň teba to zaujíma, aleši:) ja som bola na Brezine(lesík nad Trenčínom), zajtra nás idú zatvoriť, tak sa mi žiadalo ešte nadýchať a pokochať sa prírodou
gabi tá istá
23. 10. 2020hanka, ja som sa v duchu usmievala celý čas, čo mi rozprávala zážitky...aj som bola rada, že po slzách a smútku ani stopy, mama to poňala ako spoločenskú udalosť, ktorá nesplnila jej očakávania, ale aspoň si to užila s vnučkou
aleš-novák
23. 10. 2020a vy čo? Boli ste niekde?
:)
prepáč, ale usmievam sa, aj keď to bol pohreb..."taký pohreb, taká rodina"...:)
Mamina je neskutočnááá, i ja by som radšej žúrku ako pohreb, ale nedá sa...hrali len nábožné, ľudí málo...