Nevyhoviem

„Nezavoláš babuške?“ pripomína Petra.

„Nie. Dnes je štvrtok, ide na dialýzu, nemá rada, keď ju niekto ruší. Ona prezvoní, keď sa vráti.“

„Aha. Neuvedomila som si to,“ priznáva.

„Ale vieš čo? Radšej jej zavolám. Včera som jej povedala, že som stratila telefón, ak ho nenájdem, nech prezváňa teba. Bude spokojnejšia, ak bude vedieť, že som ho našla.“

„Tak som rada, že mi voláš! Chcela som ti volať ešte včera večer, keď ste odišli, ale nemala som odvahu,“ začína mama.

„Prečo?“ nechápem.

„Keď si vystúpila z auta, potešila som sa, že si prišla aj ty, ale veľmi rýchlo ma to prešlo. Bola si taká odťažitá. Akoby si si ani nechcela sadnúť. Akoby si sa od nás dištancovala. Že k nám ani nepatríš. Taká studená si bola,“ spustí na mňa.

„Mami, mrzí ma, že si ma takto vnímala. Prepáč mi to. Nespala som v noci, možno som bola trochu mimo,“ snažím sa nájsť nejaké vysvetlenie.

Sedela som na stoličke, na sedačke, aj na zemi. Vyložila som jej všetko do chladničky, pomohla jej obliecť novú vestičku, bola spokojná, presne takú si predstavovala. Nechala si ju oblečenú. Čím som sa previnila? Možno som bola viac v úzadí, nechala som rozprávať Miša a Monku, so mnou rozpráva minimálne hodinu denne. Bol tam aj brat, s ním tiež nehovorí celý týždeň. Nech si užije ich. Spytujem svedomie. Haňa ma často brala za ruku – poď Gabinka. Ale prikľakla k nám aj babka. Aj jej priniesla autíčko – Suska opjaví. Minule som ich poslala bezo mňa, to bola smutná, že som neprišla. Odkedy sa narodila Haňa, nie som podľa nej na návšteve vo svojej koži, až to vyvrcholilo dnešným vysvedčením. Žiarli. Nemám iné vysvetlenie. V telefóne som len jej, tam som zlatko.

„Vieš, musela som ti to povedať. Ale inak si bola pekná včera. Taká vysoká a tie dlhé vlasy ti svedčia. Nedávaj sa ostrihať!“

„Mami, veď ty si ma vždy kritizovala za dlhé vlasy, nabádala ma ostrihať sa, najlepšie aj trvalú,“ oponujem.

„Včera ti to svedčalo. Keď ste odišli, dala som si zavináča, tak som si pochutila. A tie buchty! Tvarohová aj lekvárová boli vynikajúce. Dobre som sa navečerala.“

Takáto večera po ôsmej, by aj mňa zabila, a to nemám deväťdesiatdva. Hlavne, že ti chutí.