Momentka

zdravím, Radovan, vždy ma prekvapí a poteší, ak niekto nazrie a komentuje starší text, ktorý aktuálne nie je na očiach...vážim si

... ano, je to něčí syn

poslední verše mluví široce, o zoufalství, beznaději, zklamání ... a i tak vždy bude synem

ahoj Renáta, rada ťa opäť stretávam pod mojimi textami

Hezky jsi vyjádřila svoje pocity.

kiežby mu energia Tvojho smútku dodala potrebnej sily

a2a2a, uznávam, že som sa s tým nehrala, pointa sa pýtala do prstov, na ostatné som nedbala...zachytila som čo najvernejšie obrázok - akoby som odfotila

Gábinko, se zájmem jsem četl, když už jsi se pustila i do poezie. Dala by se tu ubrat spousta nadbytečných slov, ale také to má nečekanou a krásnou pointu i duši (tvou).

presne...a nielen pri takomto pohľade...je toho viac, kedy zabolí pomyslenie, že i on k niekomu patrí...

Nečekaná změna stylu!

Jako bych tam byla viděla cítila to samé.

Annin výběr

Všichni jsme něčí děti, a proto to mámy bolí i za cizí

vďaka za úprimnosť, Peťo...hokej viac prežíva Petra, ja neplačem :)

tiž chcem tomu veriť, dievča

možností je veľa ... hádam je to tá menej bolestivá*