Sjúzn hodnotí, nekritizuje

„V stredu idem na to očné. Musia mi s tými očami niečo urobiť. Ja celkom nevidím. Ale ja im rovno poviem, že na operáciu nejdem, ani injekcie do očí si nenechám pichať. Už mám skúsenosť. Keby mi neoperovali šedý zákal, mohla som vidieť. Neviem, čo by mi ešte dobabrali. Nechcem byť celkom slepá.“

Ty si úžasná. Tváriš sa, akoby ti zdravé oči operovali proti tvojej vôli. Drzo si sa prebojovala k očnej a objednala sa na operáciu. Lebo Mikuláš po operácii vidí. O generáciu mladší. Nikto z rodiny si od toho nič nesľuboval, máš poškodenú sietnicu. Ak si teda videla, prečo si sa domáhala operácie šedého zákalu.

„Uvidíme, čo ti povedia.“

„Bola som v nedeľu u Jula v záhradke. Nosil mi jahody, má niekoľko druhov. Filip bol vnútri, aj Renátka, to je u nich tak. Nevenovali sa mi. Až potom sa prišli ukázať. Renátka ma zobrala aj do Lidlu na nákup, ale ja som v obchode taká osprostená, na všetko zabudnem. Ale šak volačo som si kúpila. Domov mi dali bravčové pečené a kapustu s knedľou. Minulú nedeľu kapustovú polievku a ešte aj kapustový šalát k mäsu. Neviem, či im tú kapustu volakto dáva zadarmo, keď ju stále varia. Ale tá kapustová polievka! Škoda, že si vtedy neprišla, Gabika. Chcela som ti ju v tom pohárku ukázať. Samá kapusta, dve okrželky mrkvy a zemiaky. Takú kapustu by som ja aj poslepiačky navarila. Horko-ťažko som šesť lyžičiek vody vymačkala na tanier, taká bola hustá. A ona tú kapustu krája na kocky! Šak vieš, ako sme my krájali kapustu. Na rezance. To je potom samý hlúb, keď to pokrája na kocky. Ja viem. Jej sa ťažko varí. Ľutujem ju. Ten Julo všetko skritizuje, nič nepochváli. Ja neviem, po kom je ten chlapčisko! Žeby po tebe, mami? Slivkový koláč upiekla. Že ho nechce jesť ani Julo, ani Filip. Že je suchý, málo sliviek. Tak mi dala kus aj domov. No, bol taký vysoký, moc cesta.“