jeseň už padla na zem celá

Ja sa vraciam z bieleho /všade nasnežené/ a dokonca jednooká /týkalo sa  to auta/.

Sadru má dieťa a ja štrikujem svetre s  extra širokými rukávmi .

štrngo k a r a m e l o   

a možno bude aj bielo***

blacky ... tak toto som ešte nevyskúšala ... v každom prípade nastáva čas štrngi-brngi na zahriatie medzinárodného rozmeru ... ***

Abakus ... ak ruka v sádre zvláda štrikovanie, bude sveter, bude teplúčko ... kedysi moja biela ruka sa bicyklovala a robila saltá na prašiaku, bola to špeciálna disciplína na dvore medzi činžiakmi***

Benetka ... a jablko (tie vaše jabka sa mi páčia ... u nás len jabĺčka) a med***

Anas ... ďakujem milo***

Norsko ... ouou ... pekne si tú slovenčinu pohojdalo***

Evži ... už to rozvoniava***

ďakujem Jamardi ... zopár mesiacov sa budeme babušiť a potom príde jar ...***

joj....aj námornícky grog s karamelom sa zíde..:-))))

Unás  nastal biely čas - jedna ruka v sadre netlieska. A tak štrikujem sveter, do ktorého sa  zababúši biela ruka aj so zvyškom svojho tela.

K tomu si dám hrnček čaju.

Alegna ... je čas horúcich voňavých nápojov ... ďakujem***

milý Kočko ... chlamníčkujem sa tu, čiže chichocem***

(jeden jeseňoprízemný žmurk)

Legenda

Do ticha snou, v pletenom svetre našich večerou

Svařáček přijde k chuti.

Ochladilo se, je to cítit. Také se vydávám prošívanou cestou.

Nastal čas citrónů a skořice, cítím tu vůni a vlhko, chladno objímá holé stromy, ano podzim už spadl k zemi

Maru, prešívaná cesta mi trochu voní po Hamarově „chlamníčkování“. Snad z předchozí věty nepadneš. (stále nevybledle kouzelný žmurk)