Chlapec

„Gabika, tak sa  mi v noci aj cez deň zle dýchalo, dýchala som, jak keby som bežala. Nemohla som sa dočkať, čo tá sanitka príde. Chrbát ma bolel, ledva som nastúpila. Mala som moc vody na pľúcach. Neviem, kde sa len tá voda bere. Žeby z tých štyroch kilov navyše? Odčerpávali mi ju, všetci okolo mňa behali, kyslík mi dávali, jakúsi injekciu. Jak keby som mala štyridsať horúčky. Neviem, čo toľko behali. Ale, šak tam nemajú čo robiť, nech behajú.“

„Aj vtedy, keď si naposledy nemohla dýchať, behali okolo teba a potom ti pridali ďalšiu dialýzu.“

„Toho sa ja najviac bojím.“

Tak sa neprejedaj, drž si svoju váhu.

„Teraz sa ti dobre dýcha?“

„Áno, už je to celkom dobré. Aj krv mi zobrali, že mám vysokú sedimentáciu, nejaký zápal v tele. Predpísali mi antibiotiká, že či mi má kto pre ne ísť. No nemá. Tak si predstav, že tá doktorka mi ich išla zobrať do nemocničnej lekárne. Ale predpísali mi aj probiotiká a čosi od kašľu. Šak ja by som to ani nebrala. Len oni sa ma potom stále vypytujú, či mi to už niekto doniesol. Šak ja cigánim. Ale zas nemôžem stále a vo všetkom. Chcem zavolať Julkovi. Ale to až poobede, lebo dlho spí. A potom mi zas povie, čo som mu skôr nezavolala. Ale, povedz mi, nemohol by taký chlapec, aj dva tri razy do týždňa za mnou pribehnúť?“

Ten chlapec má šesťdesiat sedem rokov a po trojtýždňovej chorobe vyzerá na viac. Stretla som ho. Viem.

„Julo ti stále hovoril, že si máš dať predpísať antibiotiká, že ti chrchle na prieduškách. Ty si sa bránila, že ti nič nie je. Tak teraz bude spokojný a donesie ti aj probiotiká. Len mu zavolaj.“

„A ty sa máš ako?“

„Môj zdravotný stav  nebudeme rozoberať. Petre to nerobí dobre, bojí sa, kto sa o ňu postará.“

„Ale šak to je počuť, nemusíš mi ani hovoriť.“

Hlas je to najmenej. Keby som ti povedala, že v noci sa mi zapchá nos, nemôžem dýchať, keď dýcham ústami, dráždi ma na kašeľ, oko mám zapuchnuté, zahnisané, ulepené...Petra by sa zrútila. Aj tak dnes ráno plakala, že už toho má dosť. Zo všetkých strán sa valia informácie, ako sa kto má zle, všetci sú chorí.

„Už si si zobrala tú tabletku?“

„Ešte nie. Sú to také...tie farebné. A je tam napísané, že sáček nemáme rozoberať, ani ho jesť. Tak sa musím poradiť so sestričkou.“

„Mami, to puzdierko nemáš rozoberať, ale prehltnúť celé.“

„Ale tam je napísané, že ho nemám jesť.“

„Buď si to zle prečítala, alebo je to zlý preklad. Prehltni to celé. Nič sa ti nestane. Nie je to sáček, ale puzdro a to je jedlé.“