Postrúhať

„Ten utopenec, to by bolo pre Renátku. Škoda, že odišli skôr. Bola by som jej to dala. To bolo také štipľavé! Jeden kúsok som si dala. Našťastie som mala tú bublaninu, čo mi doniesli. To som mala miesto večere.“

„Spala si?“

„Nespala. Nepomohol ani Lexaurin, ani Ibalgin. O tretej ráno som išla za sestričkami, dali mi nejakú pirulu, ale to pomohlo tak na pol hodinu.“

„Aj teraz ťa tá ruka bolí?“

„Nie. Cez deň ma vôbec nebolí. Ale v noci! Strašne, strašne, strašne! Ale strašne, Gabika!“

„Tak to povedz na dialýze.“

„Na obed sme mali rizoto. Zelenina, ryža, mäso som nenašla. Že aj kukurica tam bola. Ale ani tú som nenašla. Zelenina, zelenina.“

„Býva aj zeleninové rizoto.“

Aj ja som ti ho robila. Lenže ty si si k nemu ešte vytiahla dusené mäsko z mrazáku.

„Potom sa dívam, tá oproti voľačo vyjedá lyžičkou. Pýtam sa jej – vy čo to máte? Že postrúhané jabĺčko, inak by ho nezjedla. Tak som hneď išla za kuchárkou, nech aj mne postrúha. Ešte teraz ho dojedám.“

„No vidíš! Postupne sa naučíš, ako to tam chodí.“

"Pred obedom sme hrali bingo. To nám rozdala také tabuľky s číslami. Ona točila a my sme si vyškrtávali číslo, ktoré vytočila. Kto mal prvý všetky čísla preškrtnuté, vyhral. Dva razy som vyhrala ja!"

"Tak super! Gratulujem! Na scrabblle si ešte stále nikho nenašla?"

"Veru nie. Nikto to tu nevie hrať."

"Nevadí. Donesieme niekdy v nedeľu, zahráme si v kaviarni."

***

Vrátim sa z jogy. Petra hlási, že mi volala babka. Nestihla ju zdvihnúť.

„Mami, bola som na joge. Tam si neberiem telefón. Potrebuješ niečo?“

„Jaj, zabudla som, že máš jogu. Len som ti chcela povedať, že som bola u nášho doktora. Hovorili, že je taký nevšímavý, ale mne bol sympatický. So mnou sa pekne rozprával. Predpísal mi Nalgesin na tú bolesť.“

„Koľko má približne rokov? Je to kategória dedušo, či mu ešte budeš dôverovať.“

„Takých šesťdesiat. V pondelok ide so mnou sestrička k doktorke na geriatriu, že ma chce vidieť. Tam som veru dávno nebola. Vieš, čo sme mali na večeru?! Také hrubé slíže, posypané kakaom. Ale ani sladké, ani slané neboli.“

„Moje baby majú rady cestoviny s grankom.“

„Šak ja si teraz chrumkám tie slané keksíky, tie rybičky, čo si mi ty kúpila. A tá Soblahovanka, čo som ti hovorila, že ju zobrali na víkend domov, tak oni jej predali dom a bola sa rozlúčiť s kamarátkami. Že dobre bolo. Aj jej zaspievali. Šak načo by ten dom opatrovali, keď sa tam ona už nevráti. Ale že by mala kde ísť, keby chcela. Má štyroch synov tam v Soblahove.

Aha. Obávala som sa, že ak ju budú brávať každý víkend domov, zatúžiš po tom aj ty.

Vieš, čo sa mi stalo? Rozbila som si tú moju kávovú šálku. Požalovala som sa bankárke a ona mi hneď doniesla svoju, že ona pije z veľkej.“

„Nesmúť za ňou, Iva ti v stredu donesie.“

„Nehneváš sa, že ti tak často volám?“

„Mami, povedala som ti, kedykoľvek. Keď ti len trošku bude smutno, volaj!“