Tuláci

Vzišli sme z jednej matérie, naplnení mesačným svitom a pachom starých pecí, spoliehame sa na niekoľko vlažných slov, pristrihujeme trávu nožnicami, každú chvíľu sa stotožňujeme s iným zdrojom svetla, v hlavách konkrétne zmluvné podmienky, stromy miznú z našich predpovedí, pero bodá do najbližšieho pleca, jeho atrament nám koluje v žilách, našim cieľom sú polia plné náhrobkov a malých mäsiarstiev, kde námesačníci čistia lúku od všetkých cudzorodých telies, kde si môžeme ľahnúť a spokojne privrieť viečka, dívame sa na žiarivé kryptomeny osvetľujúce nočné parky, vzdávame hold novému slnečnému božstvu, novému hviezdnemu systému, dostávame informácie o pravidelných policajných kontrolách, o vzoroch, z ktorých područia sa musíme vymotať, zaspávame na pohasnutých smartfónoch, na obrovskej klávesnici, do ktorej ťukáme svoju poslednú správu a vysielame ju v pravidelných rádiových signáloch, deň za dňom, rok za rokom do otvoreného kozmu.