Molinium 1

1. kapitola

V zamračený augustový deň sa priestranným bytom ťahali tóny Sinatrovej hitovky "That's life".

That's life, that's what all the people say

You're ridin' high in April, shot down in May

But I know I'm gonna change that tune

When I'm back on top, back on top in June

Opakoval slová po jednej z najväčších hudobných hviezd 20. storočia, uhladený muž pred zrkadlom.

Tridsiatnik prezývaný Džony s vyšportovanou postavou si do rytmu naprával elegantný sveter a jedným

okom poškuľoval po športovom vaku, položenom na zemi. Prezývka Džony nemala jasný pôvod,

pochádzala ešte z detstva. Z čias keď sa mládežníci celé dni naháňali po ihrisku a častovali sa menami

známych športových hviezd.

Venoval posledný pohľad zrkadlu, rukou pretrel ofinu smerom k vyholeným bokom hlavy a čupol si k

vaku. Rozopol stredový zips a nemo si premeral balík s pilulkami vyzerajúcimi ako zinok.

Vždy keď bral takto naplnený vak, spomenul si na stretnutie, ktorým všetko začalo.

Bolo to zhruba pred rokom, počas jednej horúcej júnovej soboty. Po splave rieky na svojom novom

kanoe sa dohodol na stretnutí s kamarátom, ktorého nevidel odkedy mu za nelegálnu činnosť s peniazmi

hrozilo väzenie. Bol zvedavý, ako sa mu darí, lebo ho neraz vyťahoval zo šlamastiky a dúfal, že jeho

posledný prestrelok bol naozaj posledný a konečne sa umravnil. Nové zamestnanie, pekná priateľka, to

boli Džonyho predstavy o akých témach sa budú baviť.

Džony prišiel ako prvý a keďže bolo horko bez čakania si objednal radlera, usadil sa na terase a čakal.

Od smädu stihol odpiť polovinu pohára, keď sa spoza rohu vyrútil nízky holohlavý dotetovaný mladík v

bielom tielku s menom Tomáš. Presne na neho čakal. Len čo si podali ruky, Tomáš utekal objednať kolo

a na Džonyho prekvapenie pred Tomášom pristál pohárik tvrdého.

Mal podmienku a v rámci nej mal zakázaný alkohol. No to bolo najmenej, posledný prestrelok Tomáša

vôbec nezmenil, práveže ho naviedol ešte na horšie chodníčky. Dílerstvo, herne, v krajnej núdzi krádeže

benzínu a samozrejme jazda na aute so zadržaným vodičákom. Džony s úžasom počúval Tomášové

príhody, ale nemohol si nevšimnúť aký bol nepokojný a neustále sa rozhliadal. Naskočil na zlý vlak.

"A nejaká práca sa ti nerysuje?" Skúšal Džony usmerniť mladšieho kamaráta.

"Starý, ja si dokážem zarobiť päťku mesačne, mňa už do roboty nič nedostane."

"Päťku?"

"Jasné, päťku. Ale čo z toho, keď všetko s chalanmi prehráme v automatoch."

"Vieš o tom, že keby ste to robili s rozumom, tak teraz chodíte nahodení v oblekoch a vyvážate sa v

drahých autách?" Pousmial sa Džony.

Niečo z vlastnej vety mu silno zarezonovalo v hlave. Robili s rozumom. Tu niekde začal koketovať s

myšlienkou, ktorej zrealizovanie ho dostalo do momentálnej situácie. Elegantne upravený s preveseným

športovým vakom na pleci sa práve vybral vyzdvihnúť ďalší balík peňazí, ktorých začínalo byť čoraz viac.

Na rozlúčku venoval ešte jeden pohľad svojmu odrazu v zrkadle a vyparil sa z bytu naháňať ďalší kapitál.