Československá literární komunita
Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.
Přidejte seMoje malé
Autor
gabi tá istá
9.3.2024
Hráme sa s Ninou v podkroví, dobehne Hanka: „Vy ste tí zlodeji, čo mi ukradli kľúče!“ kričí, schmatne Ninu za trigovicu takou silou, že spadne na zadok. Viac sa zľakla ako udrela. Beriem ju do náručia a utíšim skôr, než spustí plač. Schádzam s ňou dole po schodoch. Tato Mišo si všimol, že sa hore niečo stalo. Vyžaduje od Hanky odpoveď, tá mlčí.
„Pozri, aká je babina smutná!“
Má pravdu. Premýšľam nad tým, čo sa stalo.
„Hanka! Ty sa tak pohrúžiš do hry, že si neuvedomuješ, že Nina je živá. Že to nie je hračka. Neubližuješ jej len tým, že ju zhodíš, udrieš. Ona nerozumie tvojej hre. Berie ťa ako veľkú sestru. Ktorá ju má chrániť a ty jej zrazu ublížiš. Je z toho vystrašená a zmätená. Dávaj na toto pozor pri hre. Rozmýšľaj!“ vysvetľujem.
Hanka je ešte v afekte, bráni si svoje: „Vy nerozumiete hre! To bolo všetko akože! Vy ste mi ukradli tie kľúče! A Nina neni živá! Ona je bábika.“
Sama vie, že trepe hlúposti, nereagujem na to.
***
Chalani (brat a synovec) na poslednú chvíľu zrušili príchod. Deťom som nič nevysvetľovala, nevedeli ani, že tu mali byť. V čase, keď obvykle prichádzajú, Nina začala hľadať Filipa. „Filit!“ zakričala.
„Filip tu nie je, dnes nepríde.“
Pozerá mi tak naliehavo do očí a dvakrát zopakuje: „Filit! Filit!“
„Dnes nemohli prísť, ale sľúbili nabudúce.“
„Búce,“ zopakuje, nerozumie.
***
Hanka odstráni z rádia Elán a vloží si iné cédečko.
Príde Nina: „Hubba! Iná!“
Okrem posledného Elánu, odmieta počúvať v Petrinej izbe čokoľvek. Tento raz ma nežiada o pomoc, vyrieši to sama. Vyberie z obalu svoje, otvorí kryt, odkladá Hankine, vloží svoje, pozná ich zrejme podľa farby. Pred vložením mi ho ešte významne ukáže: „Čédé!“ Keď zaznejú prvé tóny, už dupká nôžkami a vrtí ritkou. Spokojná.
V máji bude mať dva roky. Ja v jej veku, som v Chocholnej sedela na posteli, žula kôrku z chleba a sledovala babku Aničku pri varení.
8 názorů
Vždycky je to zvláštní, jiné, plnější číst události z rodinného života. Tipuji.
Pokrok nezastavíš. Nedávno jsem požádala šesti letého vnuka o drobnou úpravu na mobilu. Měl to hned. :-)))
Já jsem ve dvou letech začal s pastvou koní. (ale možno tu takisto trepem hlúposti)
aj mnohí Slováci sa nám za "trigovicu" vysmievajú
trigovica je mikina
Pěkné zápisky ze života jako vždy. Akorát teda nevím co je to tá trigovica. Pozeraj - jeden si myslí že vie už po slovensky všetko a! Nie... :D
A co jsem dělal ve dvou letech já to si opravdu nepamatuju. Možná za sebou tahal kačera na provázku nebo si hrál v uhláku na horníka jak se tu řiká... :p
není vždy snadné rozumět hře, zvláště když ji hrají dospělý