Veď on vie komu

/1942-2008/

potľapkával si truhlu po chrbte a vtedy som ti chcel zakričať nerob to do roka a do dňa si ju našiel mĺkvu stáť len pre teba a ty si sa jej poklonil a vyzval ju do tanca celkom jednoduchá túžba odletela a povedal si tej truhle "veselo sa s tebou žije" ale ťažko zomiera hoci smrť nie je zlá len celkom konečná v podobe v akej sa krepčí odzemok pod odkvapom života sa palica láme pri podopretí že ktorá navždy zostane a či je taká keď som ti vravel čo a ako zaberá aby si porazil tú čiernu pani len si mi odkýval že rozumieš ale urobil si po svojom ako vtedy pred rokmi keď si sa smial že aj o rok je povstanie a my sme zmätení stáli či už máme zahrabávať zákopy alebo ešte netreba s hviezdou hviezdy na kabáte a čarovným cvikrom na nose si sa nám poklonil v smiechu času naskladané v sklade pamäti do prasknutia a z kukly tela vyletel

---