Emancipovaná

Vypil som šesť pív a zachránil svet pred katastrofou. Myslím. Zazvonil zvonček.

Vstal som ešte v pyžame, rukou som  zakrýval erekciu, keď som otváral.

Soňa.

Je pol piatej ráno. Čo tu robíš? Sformuloval som po prvotnom šoku celkom logickú otázku.

Idem z diskotéky. Dala by som si kávu. Vkročila bez opýtania do predsiene. Zložila si kabát.

Ranná erekcia. Čo? Prehodila len tak mimochodom. A ja som sa ani nedokázal brániť.

::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::

Otvoril som skrinku vyspal zvyšok kávy do hrnčeka.

No tak. Čo si došla? Spýtal som sa znovu už s rozlepenými očami.

Ona sa uškrnula.

Však vravím dala by som si kávu.

Čo vrah. Žije? Prehodil som radšej na inú tému.

Žije. Najlepší milenec akého som kedy mala. Skonštatovala. Dve lyžičky cukru poprosím.

Bodaj by nie. Po šiestich rokoch v base. Podal som jej kávu.

Debil.

:::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::

Bolo šesť.

Vonku sa pomaly rozvidnievalo. Pod oknami začali prechádzať autá. A ľudia išli do práce. Do krčmy. A tak.

Soňa ešte stále sedela u mňa. Rozprávala mi o divadle. A každých päť minút vravela, že už ide.

Nešla.

:::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::

Potom sa nadýchla- a potom zasa vydýchla. Brušká prstov jej kĺzali po lyžičke.

Myslím, že by si mala ísť. Snažil som sa jej naznačiť

Ešte sa mi nechce. Snažila sa mi naznačiť pre zmenu ona.

Tak jo. Mávol som rukou. bezmocný jak dieťa intelektuála.

:::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::

Okolo obeda si zapla telku.

Dáš si chipsy? Spýtala sa. s poďakovaním som odmietol.

Čo bude k obedu. Hodila hlavou.

Nevedel som sa rozhodnúť medzi kuraťom a rezňom.

Dala by som si takú poriadnu klobásku. Naznačila veľkosť. A ja som sa teda rozhodol. Bez toho aby som postrehol dvojzmysel.

Zvláštne. Pošepkal som ani som nevedel prečo.

A ona zatiaľ čučala na telenovelu. A balila si cigu.

:::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::

Potom odišla. Bolo asi sedem a ja už som bol krajne zúfalý z toho, že neviem vypoklonkovať kamošku bez toho aby som ju zranil.

A ona to akoby vytušila. Takmer bez slova vstala. Vypla telku a zmizla.

Ani neviem od kedy som taký ohľaduplný. Pomyslel som si keď zatvárala dvere.