Československá literární komunita
Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.
Přidejte seVyhovieť každému
Autor
gabi tá istá
Sobota ráno. Vyberám krabičky s jedlom z mrazáku, nakladám do tašky veci podľa zoznamu na chladničke. Čalamáda, cvikla, maslo, peniaze, fotky...
„Mňaaaau!“ ozve sa z Petrinej izby.
Chce sa túliť, pusinkovať. Vidí na mne, že nie som jej nežnostiam naklonená. Zamračí sa.
„Premýšľam, prečo sa stále cítim previnilo. Že sa málo starám o babku. Že ty trpíš, keď sa hrám s Hanou. Prichádzam na to, že v bežnej rodine deti dospejú, odídu z domu, založia si vlastné rodiny a rodičia sa venujú vnúčatám a svojim rodičom, ktorí medzitým zostarli. Naša rodina je výnimočná tým, že ty si tu zostala, ako veľké dieťa. Neber to v zlom. Iba sa snažím vypátrať, z čoho pramenia moje pocity.“
„Ale veď ja sa snažím byť čo najviac samostatná! To babka nevie, čo chce a len čo jej donesieš nákup, zmyslí si, že ešte niečo potrebuje.“
„Petra! Babka je momentálne samostatná, chodí si drobnosti nakupovať do ich malého obchodíku. Kedy som u nej bola? Chceš povedať, že sa mám viac venovať tebe a kašlať na babku?!“ nepáči sa mi, akým smerom vedie rozhovor.
„Dobre. Veď choď!“
„Vždy, keď sa hrám s Hanou, ukladáš si hlavu na moje kolená, aby som zároveň hladila aj teba. Včera si povedala aj pred Monikou – tak trochu žiarlim. Nie si už na to trochu veľká? Dotklo sa to Monky.“
„Uvedomujem si to. Ale neviem s tým bojovať.“
„Rozumiem tomu, že v tebe zostalo kus dieťaťa, tým, že si na mne závislá. Oceňujem aj to, že sa s Hanou zahráš, spievaš jej. Keď som ťa minule doviedla z roboty, ako sa na teba krásne usmiala, zodvihla obidve ručičky nad hlavu, akoby zakričala – YES! Máte sa rady a ona nevníma, že na ňu žiarliš. Z toho mám veľkú radosť. Snažím sa ti len vysvetliť, prečo ma rozladilo tvoje mňaaaau. Prečo cítim tlak zo všetkých strán. Čo potrebuješ ty, čo babka, čo Hana. Keď sa tak poctivo zamyslím, čo chcem ja, už ani neviem. Moje ja sa stratilo.“
„Dobre, dobre. Tak si choď hľadať to svoje stratené ja,“ odoženie ma od svojej postele. Naoko sa durdí, ale pobadám aj úsmev a pochopenie. Odchádza sa mi ľahšie.
...
„Ako babuš?“ víta ma, keď odomykám.
„Celkom dobre. Hučala jej pračka, potešila sa karfiolovej polievke, len keď som odchádzala, mrzelo ju, že nemá nič pre Peťku, aspoň nejaké cukríky by jej poslala.“
„Mne stačí, že mi vrátila šťastnú mamičku.“
8 názorů
presne si to vystihla... máš doma dospelé dieťa, je zvyknuté, že si pripravená na čokoľvek, na akúkoľvek jej požiadavku 24 hodín...stále si jej k dispozícii, nepovieš - zostaňme doma, necítim sa najlepšie alebo na taký koncert nechcem ísť, je to ďaleko, cesta v noci hrozná, prší, mrzne...Ty ideš, lebo si to Peťa želá...keď má chuť túliť sa, vyhovieš, bez ohľadu na to, či máš na niečo také náladu Ty...
babkina závislosť je trošku iná, no je...denné telefonáty, nákupy...nemáš auto, no celý deň "povinnosti", ktoré niekedy zvládaš len na úkor zdravia, či telesnej a duševnej pohody....k tomu časté návštevy dcérky s vnučkou, jej opatrovanie...
mám neskutočnú radosť, keď som s mojimi deťmi, no sú chvíle, keď musím povedať nie, lebo cítim, že je to nad moje sily...
si úžasná, neskutočne veľa dokážeš, no aj Ty si len človek, prečo by Tvoja rodina, Tvoji najbližší nemohli počuť - prepáč, Monka, teraz radšej nepríď, potrebujem si oddýchnuť...mami, dnes neprídem, zavolaj Julovi, necítim sa najlepšie...Peti, daj mi dve-tri hodiny , potrebujem vypnúť...
aj šťastie je niekedy len relatívne...
gabi tá istá
19. 01. 2020pozdravujem - dievča,Andělka, Luboš, Jarko, Evženie
áno, Jarko, boj aj šťastie
Evženie Brambůrková
18. 01. 2020Nastane doba, kdy si všichni myslí, že bys tu měla být jen pro ně.
Nastavila jsem si život tak, abych měla část jen pro sebe a to musí všichni respektovat. Kdysi jsem napsala básničku Splněný sen. Tam je to jasně řečeno.
Ten happy-endový koniec mi setsakramentsky vyhovuje.
A klidně bych se mohl podepsat u lesního děvčete.
dievča z lesa
18. 01. 2020vďaka za kúsok živého života ... mňam