Písmák Modlitba
Skrz naskrz nás hľadíš na svetspolu s nami k sebe spínaš dlaneDo každej najmenšej bunkyvlezieša všetko vidíšDovolíš mi sa modliťna nahom teleChráme tvojho duchaktorého v orgazmechcem vypustiťaž k tebePremodliť sacez čiernu dieravucez ten tmavý kryštáľčo si stvorilna svoj obrazcez jeho rámohraničený zákonomstarého anglického parlamentus príslovečným názvom -habeus corpusCez tvoju katedráluktorú si pre seba postavila používaš juako svätyňuPred tým oltáromsa nekľačíale leží na ňomaby v dušibolo svetloTá pravá tvojaexistenciaTá pravá tvojamatérianepostihnuteľnýtok energiefotónovTo bytiektoré je za hranicaminebytia vesmíruktorý vidímez našich mŕtvychschránokbiomasyTamza tými hranicamiuniverzasi TYNapĺňaš celý priestorktorý ho obklopujeA keď mi jeuž ten vesmír úzkya omína ma v ramenáchodpútam saOdseknem si rukyv podpazušíOdrežem nohy až pri panveStiahnem si kožu ako hada zvyšok svalstvadám zožrať zemným červomA som to stále jaako už tvrdil Londonkeď si chcel nechaťodrezať ušivytrhnúť jazykvylúpnuť očia vykrojiť peryNezmenšený v ničoma o ničTen istýktorý na bruchuležiac na bruchuhľadá dvere do rajaLebo si v prirodzeníschoval k nemu kľúča dal duši za telostudAby si z prirodzeniaurobil priechodnarodeniaďalšej dušeuväznenejdo trestaneckej podobytelaPreto je tvojímsymbolommŕtvyskrz naskrz na krížpribitýJe to tá bránajediná práva cestaako prekročiťhranice hmotnéhouniverzaPreto je smrťženského rodu.