Krásna inosť

Mentálne postihnutí ľudia. Stretla som sa s ľuďmi, ktorí majú z nich strach. Stretla som sa s ľuďmi, ktorí ich ľutujú. Stretla som sa s ľudmi, ktorí ich radšej ignorujú. Áno i to je jedna z možností, ako sa vyhnúť otázka, akyým zázrakom sú práve moje deti alebo akým zázrakom som i ja zdravá... Zdravé? Normálne? To nie su vhodné výrazy. Tieto deti sú INÉ.

Mentálne Postihnuté Deti Iní ľudia... Vy madam poviete si, čo majú zo života? A kto ich pozná, vám odpovie: ,,MOžno viac než vy..." Asi sa nechápavo na neho zahľadíte. Zvraštíte čelo v nemom úžase, lebo Vám záleží len na jednom... Na výzore a na kráse! Dumáte, veď nemajú rodinu, nemajú domov...? Ale majú! Oni sú jedna veľká rodina ako alej mocných stromov, ktorú nik nepoláme, nepostína. Možno nemajú krásu, možno nemajú sa čím pýšiť. No sú to ľudia a neukryjú sa v skríši. Chcú von, medzi vás. Aby smiali sa s vami, počuli váš hlas. A ľutovať ich? Na tom im nezáleží... Sú šťastní vo svojom ružom svete. Sú tak krásne iní... To nepochopíte, kým sa s nimi nestretnete. A čo láska až za Boží chrám? Madam, ako sa tak na vás dívam, tá nechýba im, ale Vám!

---