Písmák Československá literární komunita
Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.
Přidejte seNa rozlúčke
Autor
viliam
Keď som Ťa naposledy videl,
veril som, že Ťa čoskoro uvidím ,
akurát som si nemyslel,
že v najčiernejšej z čiernych limuzín.
Myslel som na spoločné chvíle,
ktoré spolu strávime dakde na pive.....
Ja na tom pive teraz sedím,
aj tam oproti cez stôl hľadím
i Tvoju tvár pred očami mám...
žiaľ, na tom pive sedím celkom sám !
Spomínam ako sme spolu biliard hrali,
aká sme tam zohratá dvojka boli,
ale teraz nemám na hru „parťáka“,
odvtedy ma to tam vôbec neláka.
Spomínam na Tvoj úsmev, ba i smiech,
vari to nebol žiadny veľký hriech,
že si mi občas aj pusu dala,
v časoch, keď si šťastná bola.
Tvoja veselá tvár i nálada
do ďalších dní ma pobáda.
A že si bola krásna jak ruže kvet,
že oči s Teba nespustil celý svet !
A keď si si sukňu obliekla.....
Až ma studený pot oblieva.
Krásne nohy, vlasy a štíhly driek,
mohlo Ti veľa dievčat závidieť !
A tie oči modrozelené,
tie boli tiež nádherné.
Hlas jasný, zvonivý si mala
všetko s úsmevom si rozprávala !
Toľko toho o Tebe v pamäti nájdem,
nič z toho však už nikdy nestretnem !
Ani Tvoju krásu telesnú,
ani garderóbu slávnostnú
nepočuť Tvoj smiech či hlas,
všetko si to zobral Ďas !
Čo Ti vnúkol v hĺbke duše,
v ponurej nálade, zlom čase,
skúsiť lietať ako vtáci,
po namáhavom dni, po práci.
Snáď Ikarosom si chcela byť,
no zabudla si si krídla vyrobiť !
A preto nastal tvrdý pád,
Už niet dôvod, pre ktorý sa smiať !
Len Ďas čo Ti tú myšlienku vnútil,
sa kdesi v rohu od smiechu skrútil,
že zase svojím trikom nad niekým vyhral,
len nad takým, čo dušu labilnú mal.
Jemu to však vôbec nevadilo,
že o mladé, krásne dievča išlo !
A tak stojíme pri rakve tvojej,
myšlienky rôzne mám v hlave svojej,
do očí sa slzy prúdom tlačia,
viečka ich sotva zastaviť stačia
a k tomu také otázky prišli mi
Prečo ? Veď život je nádherný !
Pre prvý problém? Snáď veľký, no jediný ?
Sa stal Tvoj mladý život bezcieľny ?
Tu sa mi zdáš sebecká,
sťa hollywoodská herečka !
Veď máš mamu , otca, sestru, brata
nejedného super kamaráta !
A čo Tvoj priateľ milovaný ?
Všetci sme teraz ostali sami !
V každom, pre koho si niečo znamenala,
si len v duši veľkú dieru zanechala,
ostali nám iba oči pre plač,
ja viem, že to vylieči čas.
Ale ty sťa hviezda v nás svietiš,
z myslí sa nám nikdy nestratíš.
Lenže nám to nestačí,
cítime sa jak žobráci,
čo im vzali z ruky palicu,
čo ich zhodili na ulicu.
A zas Ťa v reále v rakve vidím,
okolo seba máš tisícky kvetín,
a stovky ľudí čo sa pre Teba zišlo,
je ich viac ako večer na divadlo !
Lúčia sa s Tebou pre mňa známi a neznámi
A kňaz reční svoju kázeň smerom do sály !
Medzitým zaznie plač či ston,
dávame Ti svoje „ ZBOHOM“
Na márach Ťa k jame vezú
a nám zas slzy z očí lezú
Iným tečú ich prúdy na zem,
jednu hrudku za Tebou hádžem
a myseľ sa ma znova pýta:
„ Prečo ?“ Kde je tá odpoveď skrytá ?
Ak v novinách si chcela byť,
dalo sa to aj inak urobiť
a nielen takú bláznivosť,
že ma z nej mrazí, mrzne kosť !
Vynárajú sa nové otázky,
prečo už žijeme bez Sašky,
čo zle sme urobili,
že Ti sily nestačili,
že sme Ti v tom lete nebránili,
všetci sme Tvoj stav podcenili
a to nám zapĺňa vedomie,
spytujeme si svedomie !
To Ti však život nevráti
sťa princeznej z rozprávky,
keď ju pobozká princ dáky,
chytí ju nežne za ruky
a ona oči zo sna otvára
tá Tvoja sviečka už dohára,
ba už zhasla akurát,
môžeš Sašenka sladko spať !
Posledné Ti dávam ZBOHOM ,
ešte raz sa obzriem za Tvojím hrobom,
odchádzam smutný a pomaly
od cintorína, od brány.
V mojej mysli budeš stále živá,
krásna šťastná , zhovorčivá!
Hoc´ som bol len kamarát,
mal som Ťa, Sašenka, veľmi rád !