Mám chuť

Ako hlupák, kľačím na zemi,

cítim, že sa so mnou niečo deje,

čakám niečo, čo ma zmení,

a všetko vôkol jedno mi je,

keď sa zjavíš, ako prízrak,

nepochopíš moje slová,

v očiach zbadáš, plaču náznak,

a odchádzaš zas a znova.

 

Mám chuť skryť svoju tvár,

tých slov mám po krk z tvojich úst,

nežiadam za to žiaden dar,

len bolesť pochopiť skús.

 

Je to smiešne, že len mlčíš,

asi nemáš čo povedať,

viem však iste, v duši kričíš,

nie si schopná rýchlo konať,

ako prízrak, zjavíš sa vždy,

to, čo robím nepochopíš,

tak buď ticho, ako každý,

u mňa s citom nepochodíš.

 

Mám chuť újsť niekam preč,

kde ticho dá mi spať

a ty si svoje srdce lieč,

tak pokoj duši mi už vráť...

---