rýchla spomienka

V plameni večného svetla

ožarujúceho môj výhlad

sa odráža utkvelá predstava

z detstva, kedy bolo všetko iné.

V známych horách miliónkrát

prelozených v myšlienkových pochodoch

sa spozu rohu na mna usmieva náhoda

zrazu to do seba zapadá

zrazu je to iné

mozaika sa vyfarbuje

modrá zahaľuje naše telá

zabaľuje ich do priesvitného závoja

s iskrou v očiach čakať na ďalšie ráno

východ slnka

v momente kedy pod návalom

čohosi neviditeľného , oslňujúceho

upadám a nevnímam, sladko

Usmievaš sa a hladíš na mňa

rozľahlé ticho pôsobí uvoľnene

Môcť sa vzopnúť do výšin

vyletieť k oblakom

pobozkať vánok

a mliečnou dráhou sa nechať zviesť domov

Plávať vzduchom

predvádzať sa vtákom

hltať slobodu

učiť sa žiť

mlčať so zavrenými očami

pred zámkom blaženosti

ľahnúť si tam do trávy

a vychutnať ten okamžik

kedy sa chvíľa premieňa

na vílu, ktorá s tebou bosá pretancuje celú noc