Svetlo

Svetlo-v hlase ako s

nádychom jasna spojenom

v plameni sviece.

Spomienkou v perinách,

odkopnutá na kraji postele som...

V duchu ticha a jednoduchosti

sa prebúdzam.

V jasnom láskyplnom dni

prechádzam od tienov k tebe.

S pocitom beznádeje a krvou

na tričku. čo podobá sa vínu.

A vodou na tvári, slanou

ako z oceánu,čo značí slzy.

Daleko si... a ja tam nesmiem.

Nemám mapu a možno ani síl.

Tak ako v prachu na povale,kde

netopier rozniesol tento chýr.

Tak ako stonožka, ktorú

si mi nakresli len tak pre moje

    "smutné oči".

Asi som kdesi v tvojej mysli

takými prirovnaniami.

No povedz za čím toľko smútim?

Ked vraj miluje a potrebuje ma

až do zbláznenia...