Kvapôčka

 

 

vydestilovalo ma Slnko,

 

vraj...

 

tam hore,

bez tmy a chmár,

ľahučká a čistá...

pretkaná

svetlom

aj poznaním.

 

No nepamätám!

 

Moja najprvšia spomienka:

 

stretnutie so zemou

iba so zrniečkom,

(podľa neprajných

bola

to špina)

 

keď

začala som to byť

JA! 

 

tam hore

 

v bielych

no stále viac čiernejších

oblakoch

 

letela som.

 

Potom blesk

a pád z výšok!

Do kalu,

plného života. 

 

Zážitky úžasu

dotyky, stretnutia.

Po každom bola som

už iná.

 

Viac plná

zeme i poznania.

 

S rozkošou

trúc sa o pokožku

zvierat a ľudí,

rastlín

a tečúc po kameňoch,

vnikla som do zeme.

 

JA.

 

Tak veľmi nečistá

bola som účastná

zázraku čistoty:

 

Filtrom špiny zeme

zmenená

tečiem do podzemia

a mením sa

na číru!

 

Som

plná spomienok.

Teraz už spojená. 

 

Som súčasť,

nie kvapka,

 

podzemný pramienok,

tisíce stretnutí,

objatí,

sestier a bratov,

 

čo so mnou,

čo už nie som,

splynuli.

 

Poznám

ich radosť, aj bolesť

všetkým tým

b o h a t á  .

 

A vraj ...

 

Smerujem do rieky a 

aj do mora,

kde budem domovom

krásy a pestrého života.

Niesť lode i ľudí.

 

A vraj...

 

Vraj napokon

ma vydestiluje Slnko.

---