Milenci

          Milenci

                   Ku láske láska

v tesnotu sadla

i pohladila

vánkom nehy dušu.

Snáď, aby z citu nevychladla

on vzal si z perí kúsok rúžu.

A ona snáď i hĺbku tuší,

viac ako povie, v duchu túži.

Snáď cíti príval púštnej búrky,

povolil šat, rozpli sa šnúrky...

I padá horúce telo k hriechu,

dotkli sa dlane útleho drieku,

dotkli sa – dlaň dlane

akoby vedno rástli,

v očiach čaro nevídané,

slobody sviecu zhasli...

Milenci –

sústo básnikov,

svet umenia

i Múza Múz...

I jak sa časy menia

milencov bozk –

to tisíc pús.

                                    I.k.a.