H r i e š n a

Spomínam ...

tam niekde v hĺbke mojej duši,

tam obraz muža nesmierne ma vzruší.

Je taký živý, skutočný,

že jeho pery nie sú sny.

Cítim ich na každom kúsku tela

a dych, čo cítim pieseň mi spieva.

Pieseň sa volá „milovanie“

a moje telo pri nej vzplanie ...

A boky moje , ruky a ústa –

ách, nech ma nikto nepotrestá,

že nenájdu už pokoj svoj,

musia krúžiť stoj, čo stoj ...

Nie! – skríknem

Už nechcem obraz, realitu chcem,

preto ťa milý, ku mne domov zvem ...

                                                                          I.k.a.