Ked víde...

Z hviezd vytlačila posledný memoár

a ľahúčko zašepkala:"Vzdávam sa!"

Odišiel... odišla...

Presne inam, tak ako sa z toho

tisíckrát vysmievali.

Ze oni ostanú spolu, a to

už navždy.

V kresle, kde bude zaspávať a

on ju bude hladieť po vláskach

a vravieť krásne neobyčajným tónom

                  Milujem ťa!

Dnes ráno zabudlo výjsť slnko a

mraky neodkryli svoju tvár.

Dedko zomrel v domove dochodcov

                     Sám...

Sám rovnako ako aj ona.

Lastovička zhltla úsmev a davy

ľudí si dnes na minútu ticha

 uctili ich lásku...

Z obrazu sa dnes zliala farba a

fotografia jeho tváre stratila vášeň.

Len v tieni snaží sa ho nájsť,no

je to nemožné, rovnako ako aj

nádej, že budú ešťe spolu.

Už nič len tma...a...TY...a...JA

a priestor temnoty svetla, ktoré

príde, ked víde dúha spomienok.