Naháňačka

 

Uháňa predo mnou

tak rýchlo beží preč.

Chytiť ju nemôžem.

Jemný dotyk vŕška prstov

len to...viacej nič.

Nezastavuje sa, nemá brzdy,

a ja sily nemám.

Ona uháňa...ale kam?

Nehovorím jej nič

len ju tíško nasledujem.

Ona sa neobráti, ona vie,

že sa jej nevzdám.

Nohy si ťahám za sebou

kolená mám zodrané,

ale krv stuhla, skamenela.

Odrazu zastala, otočila sa.

Ohňom v očiach

mi vyliečila rany.

Pomalým pohybom

mi podala ruku.

Pocit dôvery nastal,

Odvtedy kráčame spolu.

Bola to nádej!

 

---