väzenie

Som vo väzení, medzi štyrmi stenami svojich pocitov.
Žiadne okná, iba tenučká škáročka,
cez ktorú ťažko prenikajúce svetlo
oslepuje môj zrak.
Ó, keby som tak mohol uniknúť,
chytiť správny vlak,
zadať prístupové heslo,
na správnu stranu veslo.
Kam upriem svoj zrak,
všade vidím čierny mrak.
„Pozri sa na to pozitívne“,
vravia mi dobrí priatelia,
mne je to však divné,
či vari oni nevidia
ten tenký ľad, na ktorom stojíme,
tú tenkú niť, na ktorej visíme
a
že je lepšie umrieť,
než zostať takto bezdôvodne žiť ?!

---