Československá literární komunita

Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.

Přidejte se

Čas vianočný

27. 08. 2004
1
0
1520
Autor
Roald

            Práve som rozmýšľal nad tým, že priveľmi pijem, keď som vytáčal jej číslo (už dlho som nevolal z pevnej linky). Uvažoval som o tom, že dnes to už nepreženiem tak, ako posledne.

            Mali sme ísť viacerí, ale nakoniec od spoločného večera všetci upustili. Zostali sme len dvaja – ja a Sára. Sára je fajn. Je to milé a ... vlastne ju ani poriadne nepoznám. Proste je fajn. Tak sme vyrazili. Stretli sme sa pred kinom, ale do kina sme nešli. Čakali nás ulice mesta, krčmy, bary. Kto vie, ako to dnes dopadne. Cestou sme sa zastavili na medovinu na trhoch. Pár stánkov s alkoholom ešte fungovalo. Ostatné už boli zavreté. Popíjali sme ten horúci nápoj, bavili sa a postávali pri veľkom betleheme pod vysokým vianočným stromčekom. Dopili sme. Ide sa na pivo!

            Začali sme zhurta. Príjemne sme sa odviazali. Po štvrtom pive sa objavila jedna naša spoločná známa. Prehodila s nami zopár slov a odišla. Našťastie. Objednal som ďalšie a presadli sme si odo dverí, kde trochu pofukovalo, k inému stolu, situovanému hlbšie v útrobách krčmy. Veľa som pil a veľa rozprával. Bolo to veľmi úprimné. Z oboch strán. Ja som počúval, čo vravela Sára. Ona zasa načúvala môjmu rozprávaniu. Mal som z toho dobrý pocit. Konečne ma niekto aj počúval. Kdesi pri šiestom došli slová. Chytil som ju za ruku, nebránila sa. Začal som jej bozkávať prsty. Nahol som sa nad stôl s našpúlenými perami. Vrhla sa na mňa. Bozk mi vrazila s takou razanciou, že prevrhla pohár len spolovice vypitého piva. Pivo mi stieklo za rukáv na mikine. Cez stôl to bolo na dlhé lakte a bolenie krížov. Prešla ku mne. Sadla si vedľa na stoličku. Ani to však nebolo ono. Vzal som ju na kolená. Šialene sme sa bozkávali. Od úst som prešiel ku krku. Ľavou rukou som jej vkĺzol pod tričko a vytiahol som jej z podprsenky pravý prsník. Dráždil som jej prstami bradavku. Pekne stvrdla. Potom som jej strčil ruku do nohavičiek. Prirodzenie by chcelo znovu oholiť. Nemohol som sa jej tam dostať. Mala tesné džínsy a nohy nedostatočne rozkročené. Prešiel som späť k prsníku. Sára ma hladila po prsiach a na bruchu. Do nohavíc sa neodvážila. Ďalej sme sa venovali ústam a krkom toho druhého. Po čase ma to prestalo baviť. Bol som opitý a predovšetkým som si začal uvedomovať tých cucákov všade naokolo. Ku podivu nikto sa na nás nedíval, tak som pokračoval aspoň v bozkávaní. Chcelo to však predsa len izbu, posteľ a trochu intimity.

            Zaplatil som a odišli sme. Vzali sme si taxík. Nebolo kam zájsť. Ani ku mne, ani ku nej. Všade na nás čakali niečí rodičia. Dnes si nepichneme. Platila Sára. Povedal som, že jej zajtra zavolám a vystúpil som. Už jej nesvietili oči. Taxík ju zaviezol na opačný koniec mesta.

            Ráno som sa zobudil s miernou bolesťou hlavy a nevyspatý. Vstal som o siedmej, išiel sa vymočiť a ľahol si späť do postele. Už som nezaspal. Premýšľal som o nej. Bolo mi jasné, že ju nemilujem. Chcel som sa len pokúsiť aspoň o nejaký vzťah. Dlho som žiadnu ženskú nemal. Možno by to vyšlo. Možno.

            Zavolal som jej popoludní. Stretli sme sa tam, kde včera. Rozbehol som svoju hru. Najprv na ňu pristala. Prešli sme sa do marketu nakúpiť darčeky a späť do mesta. Medzitým sme kecali s krátkymi odmlkami, kedy sme premýšľali jeden o druhom. Prestávalo sa mi to páčiť. Sadli sme si na kávu. Jemne sa mi snažila vysvetliť, že nový vzťah so mnou nie je práve to, čo teraz potrebuje. Snažila sa, aby ma veľmi nezranila. Mal som byť vlastne v poriadku. Zostal som však trochu zarazený, neistý a mĺkvy. Chvíľu som bol aj zranený. Hlavne som však bol naštvaný. Už zas mi nejaká dala kopačky. Bolo mi to ľúto. Asi desať minút. Potom sme sa rozlúčili.

            Uškrnul som sa. Som zbabelec. Nemal som dosť odvahy jej to povedať, tak to vysypala ona mne. Som so sebou spokojný. Znovu som nezranil ničie city a môžem pokojne spávať. Pobral som sa zimnou ulicou domov.


Zbyhoň
28. 08. 2004
Dát tip
Nepříliš originální téma, zpracované lehce nadprůměrně. Nemusel jsem se nutit to dočíst. Archangel: Aspoň bys mohl dávat každému nějakou jinou kritiku a ne to tam tlačit přes kopírák...

Zbyhoň: Když já jsem hroznej trouba...

Furt to na mě řve, že když publikuju, musím taky psát kritiky. Jenže já kritiky psát neumím. Vlastně ani psát. Neumím nic. Jsem totální pako. Dám jenom tip a basta.

Na psaní názorů musíte mít ověřený email.
Sdílení
Nahoru