Dotyk

Škoda.

Ten prvý dotyk zostal stratený. Kto vie aký bol. Možno to bolo vtedy, keď som sa dral na svetlo a niekto sa ma dotýkal aby mi pomohol. Dotykmi sa začala vlastne formovať moja prvá predstava o svete. Oči boli ešte spiace a tak dotyk spolu so sluchom bolo jedine pojítko s novým svetom okolo mňa. Podľa dotyku som vedel, že je niekto pri mne. Podľa dotyku som vedel, že je čas na jedlo. Časom sa v človeku vyvinú ďalšie možnosti ako skúmať to, čo je mimo. No dotyk tu zostáva a je veľmi dôležitý aj neskôr. Ako som rástol, dotyky sa stávali istou časťou detských hier. Či už to boli dotyky vo forme bitky od silnejšieho kamaráta, alebo dotyky z hry na doktora s prvou priateľkou. Neskôr niektoré špecifické dotyky začali vo mne prebúdzať veci tajomné a nepoznané, ktoré však časom zovšedneli. Veľmi zaujímavé bolo, keď som sa prvý raz dotýkal dievčaťa, ktoré mi sedelo na kolenách. Masívny dotyk spôsobil masívnu odozvu. Bol to veľmi zvláštny pocit, dovtedy nepoznaný, keď som cítil to teplo dievčenského tela a tie zvláštne pohyby spôsobené nadychovaním. Pochopil som, že niektoré dotyky sú príjemnejšie ako iné a začal som ich vyhľadávať. Najčastejšie to samozrejme boli dotyky v ktorých som mohol hmatateľne pociťovať rozdiely v stavbe tela dievčat. Spoznával som, že dotyky sú rôzne. Niektoré bolia, niektoré bolesť miernia, niektoré sú nepríjemné (tie od starších pánov), niektoré sú príjemné (tie od slečien môjho veku) a niektoré sú viac než príjemné (zväčša sa opakujúce len s jednou slečnou). Pomaly som sa predotýkaval k poznaniu, že dotykov môže byt cela hŕba. Jeden je silný (zvlášť keď ti niekto stláča oboma rukami hrdlo). Iný letmý. Alebo krátky, či dlhý, veselý, smutný, radostný, ale tiež i bez záujmu. Dotyky sa delia i podľa miesta aplikácie. Dotyky priateľské, rodičovské, drzé a vyslovene neslušné. Tie posledne menované sú paradoxne i tie najinteresantnejšie a veľmi často vyhľadávané. Nie každý dotyk však môže byť fyzický. Tie nefyzické cítiš, hlavne vtedy keď sa ťa niekto "dotkne". Cítiš sa "dotknutá". Moje dotyky sú pre mňa dôležité. Dotýkam sa rád a často. Bez dotyku by som nemohol existovať. Hovorím o sebe že som pocitový, ale tak isto by sa dalo tvrdiť, že i dotykový, alebo kontaktný.

Konštrukcia dotyku.

Niekto si povie, že dotyk je vec jednoduchá, ale pri hlbšom skúmaní vidíme, že to tak nie je. Je veľa veci ktoré dotyku predchádzajú a sú nevyhnutné na korektne prevedenie daného aktu. Prvý dotyk prebieha nefyzickou formou, najčastejšie vizuálne. Ale sú i prípady (a to je ten náš) kedy ku prvému dotyku došlo čisto nemateriálnou cestou. (Naše osudy dovtedy oddelené sa stretli na základe aplikácie nejasných princípov teórie chaosu v malom inzeráte. Dotkol som sa tvojej duše malinkou myšlienkou, pričom som si to ani neuvedomoval. Bol to vlastne akýsi abstraktný dotyk na slepo. Nebola tam spätná väzba, ale i napriek tomu tento "polodotyk" začal meniť tvoje (naše) konanie. Kratučkým maličkým dotykom sa spustil sled udalostí, ktorých dôsledky sú stále neznáme.) Pri klasickom dotyku je spätná väzba limitovaná iba rýchlosťou elektrochemických impulzov bionosiča. V imaginárnom dotyku naslepo nie je spätná väzba jednoznačne očakávateľná. (Napriek tomu som pocítil účinky.) Vyššia forma dotyku je tzv. vizuálny kontakt. Spätná väzba je okamžitá a spúšťa ďalšie procesy vplývajúce na správanie jedinca. Každý očný kontakt je istá forma pozitívnej alebo negatívnej stimulácie. Negatívna stimulácia núti entitu ku vzďaľovaniu, pozitívna naopak spôsobuje dočasnú neškodnú formu nutkavej neurózy. Táto porucha správania núti jedinca neustále vykonávať akt vizuálneho dotyku. Tento akt vplýva na zmeny v chemickom zložení v centre emócii a pocitov. Jedinec dosahuje dočasne euforické stavy, ktoré sú silne návykové a organizmus rýchlo znižuje úroveň citlivosti na tieto vnemy. Jedinec je nútený, či chce, alebo nechce, zvyšovať koeficient stimulácie a preto mení formu dotyku. Nasleduje dotyk druhu tzv. sluchovosenzorického prenosu informácií, ktorý je obecne známy pod pojmom komunikácia. Konkrétny špecifický druh komunikácie (flirtovanie) je účinným prostriedkom pozitívnej zmeny chemického zlozenia spôsobujúceho euforické stavy. Zvýšenie efektu sluchovosenzorického dotyku je paradoxne v znižovaní úrovne decibelovej charakteristiky, ktorá spôsobuje potrebu skrátenia vzdialenosti medzi snímačom a zdrojom akustického vlnenia – primárneho nosiča informácií verbálnej komunikácie. Vtedy dochádza ku spusteniu mechanizmu druhotných doplňujúcich dotykov. Medzi ne patri tzv. pachový dotyk, alebo i teplocitlivý dotyk. Ak sú všetky reakcie na tieto formy dotyku pozitívne nastáva vhodný čas na prvý akt priameho fyzického dotyku. V prvej fáze je medzi styčnými plochami dotýkajúcich sa jedincov, tzv. spomaľovacia zóna. Najčastejšie vo forme odevov, alebo iných ochranných prvkov. Dotyky ju jemné a v prevažnej miere náhodne spôsobené neovládateľnými svalovými pohybmi, ktoré sú mimo racionálnej kontroly. Tieto dotyky sú radené medzi náhodné dotyky rannej fázy intímneho styku. V prípade ak i tieto druhy spôsobujú vyslovene pozitívne reakcie, oba jedinci sú pripravený na ďalšie úrovne dotykového spoznávania. Všetky doteraz spomenuté druhy dotykov, však vo väčšej či menšej miere prebiehajú naďalej. Po fáze náhodných fyzických dotykoch nastáva fáza tzv. cielených dotykov. Jedinec pod vplyvom chemickej zmeny v centre riadenia, plánuje vôľou cieľ svojich dotykov. Dotyky sa stávajú dlhšími intenzívnejšími a obom jedincom spôsobujú nove intenzívne pocity a vzruchy. Mení sa biofyzická charakteristika jedinca. Mení sa intenzita a distribúcia životne dôležitých tekutín v organizme a centrum riadenia zaplavujú chemické zlúčeniny, ktoré môžu spôsobiť dočasné ochrnutie logického centra. V tejto kritickej fáze obe jednotky buď ukončia ďalšiu dotykovú stimuláciu, alebo nastáva nezvratná fáza tzv. dotykové splynutie. Tato fáza prebieha len za určitých špecifických podmienok na ktoré vplýva okolné prostredie, čas dennej doby a v nemalej miere aj úroveň cudzích látok v krvnom obehu. Najčastejšie sa jedná o druhy alkoholických zlúčenín.

Výbuch.

Predchádzali tomu dlhé rozhovory. Stretávali sme sa vždy a všade, keď to bolo možné. Od prvého okamžiku sme obaja vedeli, že je to to pravé. Často, som dokázal uhádnuť tvoje myšlienky a ty moje. Keď sme neboli spolu, obaja sme to pociťovali ako utrpenie. Preto je úplne prirodzené, že sme teraz tu, počúvame príjemnú hudbu a naše telá vo svetle sviečok už takmer nostalgicky spomínajú, na tie prvé znepokojivé dotyky. Prečo je pre mňa také dôležité cítiť ťa vo svojich dlaniach. Moje prsty a pery hltajú centimetre tvojej pokožky a neustále, v zrýchľujúcom sa kolotoči, sa vracajú na začiatok, aby opäť mohli spoznávať krásu tvojho tela. Z počiatku boli dotyky jemné, a ty si ich skôr tušila ako cítila. Túžba nás však núti ísť stále bližšie a bližšie, aj keď za hranicu kože sa nedostaneme. Ako keby v strachu túlime sa k sebe, i keď to nie je celkom strach, čo nás núti byť si tak blízko. Dotýkame sa jeden druhého, akoby sme sa uisťovali, či je to skutočné a nie len sen. Roztáča sa špirála dotykov, až kým sa naše telá nestanú takmer jedným a my v tom najtesnejšom objatí, nechávame sa uniesť až na vrchol. Cítim ťa v dlaniach. Cítim ťa celým svojim telom. Je to ako jeden gigantický dotyk. Akoby som sa stal jediným hmatovým receptorom. Ten tlak. To teplo. Tvoja ženská sviežosť preniká až pod kožu. Strácame sa v omámení milovania. Ženieme sa spolu skoro až na okraj priepasti rozkoše, do ktorej po chvíli spolu padáme strácajúc zmysel pre hore a dole. Som v objatí závrate a nemôžem nič. Len prežívam tento okamih. Vždy som si myslel, že toto je ten najvyšší bod, ktorý môže muž so ženou spoznať. No s tebou je tu ešte niečo viac. Niečo. Desí ma to. A vzrušuje zároveň. Akoby som sa odpútal od svojho tela. V okamihu, keď vo mne odznieva orgazmus. Nastáva moja malá smrť. Vznášam sa nad našimi telami a Cítim v duši všetko. Všetku našu lásku. Ale tisíc krát silnejšie a aj keď to už viac nejde, núti ma to k ešte intenzívnejšiemu dotyku. Panicky sa bojím, že ťa rozmačkám. Nemôžem dýchať. A vtedy, na malinkú chvíľôčku, mám taký úžasný pocit. Pocit akoby som prenikol k úplnej podstate tvojej osobnosti. Nemôžem sa nadýchnuť. Pocit akoby som sa dotkol tvojej mysle. Zastavuje sa čas. Zastavuje sa pohyb. Necítim svoje telo. Nevládzem dýchať. Dusím sa. Nevládzem myslieť. Nevládzem nevládať. Cítim len teba a tvoju lásku. Cítim celý vesmír. Celé to nekonečno. Cítim ako všetko na chvíľku ustrnie vo večnosti. Cítim, že dotýkam sa tvojej duše...

Precitnutie.

Pomaly otváram oči. Ležím. Som vedľa teba polozakrytý tvojimi vlasmi. Pokožka chrbta vníma jemný chlad letnej noci. V pološere moje oči kĺžu, po tvojom nahom tele, zahalenom len šerom mesačného svitu. Cítim ten pokoj. Ten mier. Ktorý sa ani neviem kedy, vkradol do spálne. Možno vtedy, keď po hodinách milovania stíchli naše hlasy a dýchanie sa prehĺbilo. Mám rád tieto chvíle, možno viac ako tie, kedy sa v zajatí vášne tlačíme k sebe náhlivo, hltajúc jeden druhého. Pozorujem tvoj spánok, vnímam ako dýchaš a teším sa z tepla ktoré mäkko preniká takmer až ku srdcu. Vždy to trvá len krátko. Kým sa moje myšlienky opäť upokoja a stratia sa v rozplynutí sna. Trvá to len pár minút, no pre mňa sú to nekonečné veky. V mäkkom slabom svite mesiaca, čo sa lenivo prevaľuje medzi striebornými oblakmi vidím, (alebo len tuším) kontúry tvojho tela, ktoré v spomienkach sa ku mne vracajú počas práce, keď si ich, ten tvar, to nádherné zakrivenie, mimovoľne načrtnem na obrazovke môjho počítača... Rukou pomaly, nad tvojím telom obkresľujem tvoju krásu. Pod prstami cítim najskôr teplo, pokožky. Jemnučké chĺpky na nej šepocú sladké veršíky a prsty sa v radostnej nedočkavosti naťahujú aby pocítili tvoju jemnosť. Spíš a možno preto necítiš moje pohladenie, ktoré Ti vie vždy vyčarovať ten nádherný úsmev. A možno cítiš, môj jemný dotyk aj v spánku a v duši prežívaš krásny sen, ktorého ten dotyk stáva sa súčasťou. Tvoja tvár je plná tvarov, kde sa mi prsty radi túlajú. Okolo očí sa snažia počítať tvoje prvé drobné vrásky, ktoré tam máš, lebo sa stále usmievaš. Mihalnice ako jemné kefôčky šteklia brušká mojich prstov a trošku sa chvejú. Kto vie, čo sa teraz pod nimi odohráva. A tvoje ústa? Pod prstami cítim ich mäkkosť. Sú trošku vlhké a jemne pootvorené a v dlani zachytávam tvoj dych. Spia. Spia a odpočívajú aby ma mohli ráno privítať tvojim úsmevom, prípadne večer sa zomknúť do vážneho až hnevlivého postoja, keď Ťa trošku nahnevám. No teraz sú tak sladké a mäkké, že len ťažko odolávam tomu, aby som sa ich nedotkol svojimi perami. Prechádzam po nich prstami a v spomienkach cítim to šteklenie, keď sa prestanú ovládať a zhodia všetky zábrany. Rád sa túlam po tvojej tvári. A keď sa moje prsty pokochajú tou krásou, skĺznu nižšie cez krk, na ktorom radšej, ako hladenie mojich dlaní, cítiš dotyk mojich nedočkavých úst. Jemne moja ruka kĺže po tvojich bokoch a v zakončeniach vníma tie tvary, ktoré vždy tak dokonale a bezpečne prebúdzajú vo mne všetky vášne. V jedinom dotyku cítim súčastne toľko vecí. Teplo. Mäkkosť. Poddajnosť tvojej pokožky. Fascinuje ma jej povrch. Fascinuje ma jemnosť a fakt, že pod ňou, niekde hlboko vnútri, sa skrýva niečo teplé, plné života a lásky. Z jemného dotyku vankúšikmi prstov sa stáva dotyk silnejší, celá moja dlaň sa túli k tvojej pokožke, napolovicu precitáš a ja nerozumiem tvojim slovám, čo si v polosne zašepkala. Celá sa hýbeš, tvoje ruky sa lenivo prepletajú k môjmu telu a jemne sa zachytávajú na mojej koži. Tvoja tvár sa dotýka môjho ramena a celá táto zmena, táto spleť pohybov odštartovala šprint impulzov v nervoch, od mojich kožných zakončení do mozgu. Cítim, ako každý vnem prebúdza moje spiace telo a je úžasné ako okamžite, kvôli niekoľkým tvojim dotykom, reaguje. Zaplavuje ma chvenie, keď vnímam ťa na veľkej ploche pokožky. Zaplavuje ma ten pocit, ako večer pred milovaním, ale ty už opäť hlboko spíš v mojom náručí a ja nemám to srdce, vytrhnúť ťa z tvojich snov. Vychutnávam si tvoju prítomnosť, ten intenzívny nočný dotyk a o chvíľu sa i môj dych prehĺbi a v duši sa začne odohrávať príbeh sna, ktorý sem však už nepatrí...