laserový rušňovodič

Netuším, kedy a prečo som to napísal. No bolo to už dávno.

Bol som v obchode, ktorý vyzeral ako kombinácia Dubničanky s potravinami na 105. Bolo tesne pred zatvorením. V obchode bolo málo ľudí. Neviem či tam bol so mnou ešte niekdo. Nakupoval som konzervy. Nejaké ryby a mäsovú konzervu na raňajky. Potom som si spomenul, že mäso nejem tak som sa rozhodol, že ju dám Aline. Bol tam jeden predavač, ktorý stále odbehoval. Vzadu v obchode mali na predaj tiež CD platne. Rozhodol som sa, kedže ich nik nestrážil, že jednu ukradnem. Tesne pred odchodom som si dal do vrecka jeden kompakt. Myslel som si, že je na ňom hudba v štýle techno dream house, alebo niečo také. Mal som kabát, taký ako teraz čo má vrecká veľké práve pre jedno CD. (Keď sme potom sedeli v nejakom dopravnom prostriedku, všimol som si, že to nieje house, ale niečo ako Vangelis.) Dôkladne som sa obzeral či mi z vrecka nevytŕča. Zaplatil som tovar. Na konzervách neboli nálepky, preto to trvalo trochu dlhšie. Po východe z obchodu tam zrazu bola Mária. Spolu sme išli na stanicu, odkiaľ sme mali ísť medzinárodným rýchlikom domov. Boli sme ešte ďaleko keď sme počuli vlak ktorý prichádzal. Rozbehli sme sa. No v tom sme si všimli, že prichádzajú len dva vagóny bez rušňa (!). Nevedeli sme čo máme spraviť. Z vagónov vystúpil rušňovodič (!) a povedal, že musí ísť na WC. Rozbehol sa preto do staničnej budovy, ktorá bola asi niekoľko kilometrov vzdialená od stanice. Možno nebežal ani do staničnej budovy, ale asi len do externého záchoda ako to býva na staniciach. Bežal po ceste. Zrazu sa zmenil na červenú čiaru ako laser. Akokeby tak strašne rýchlo bežal. Napadlo ma, že keď je rušňovodič, musí bežať rýchlosťou svetla. Asi to bola pravda, lebo za pár sekúnd bol späť. A to je koniec. Asi.

---