Písmák Československá literární komunita
Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.
Přidejte seČaj
Autor
Aššurballit
...variacia na tu istu temu...
V Caféčku bolo zasa plno. Teda. Až na jeden stôl. Posadil som sa a pozrel na Katku.
Tak to je to tvoje slávne Caféčko?
Ohrnula nosom.Hej. Neviem, nepáči sa ti niečo?
Strašne nafajčené
.No a?
Nechaj to tak. Navrhla. Mávla rukou.
Dosť ma to ranilo. Mal som toto miesto rád. Musel som reagovať.
Ty máš len šťastie...že s tebou nechodím...inak by som ti musel dať kopačky.
Usmial som sa. Došla čašníčka. Klasická otázka. Pozrel som na Katku, aby si objednala. Som slušne vychovaný.
Ja si dám len colu. Povedala.
Aj ja si dám colu. Ale doneste mi k nej rum.
Katka len prevrátila očami.Čo prevraciaš tými očiskami. Musím predsa niečím spláchnuť tú hnusnú pachuť čaju z čajovne My a mama.
Ty si magor. Zasmiala sa.
To už som počul snáď tisíckrát.
Zašomral som do krčmového ruchu.
Katka bola kamarátka.
(
KAMARÁTKA - dievča, ktoré som z nejakej príčiny ešte neprefikol, prípadne inak nesprznil...z toho vyplýva, že mám v podstate len kamarátky...)
Mal som ju celkom rád. Pár krát mi veľmi pomohla. Ako žena ma však nepriťahovala. Bola pre mňa akýsi prototyp asexuálnosti. Ale...človek nikdy nevie. Navyše aj tak mala teraz novú lásku.
No povedz už. S koľkými si sa vyspal?
Trápila sa už asi dva týždne jednou priblblou otázkou.Bez komentára. Odvetil som. Bez tak by mi neverila. Prípadne ma vysmiala.
Ale prečo mi to nepovieš. Ja som ti už povedala.
Dobiedzala.Na a? Ja som sa nepýtal.
Ale...
Nie! Chcem zostať záhadný. Zakončil som debatu a pritiahol k seb
e rum.
Nastala krátka pauza. Exol som rum. Objednal si ďalší. Ten čaj som ešte cítil. Začala rozprávať o svojej novej láske.
Po chvíli som o ňom vedel skoro všetko. Aspoň to dôležité. 36. Rakúšan. Na jednej dlani má chlpy. A prepláca jej cesty za ním.
Krútil som hlavou.
Prečo ho nemáš rád?
Otvorila starú debatu....ja ho mám v paži.
Tak prečo sa tak ksichtíš?
Neviem čo si mám o tom myslieť. Už som ti to hovoril. Z môjho pohľadu. Keby, že mám 36 a dvacinu v posteli...navyše keby bola odo mňa tisíc kilo
metrov....však ja sa zbláznim od radosti...ale ako som povedal ja ho nepoznám. Inak som to nevedel zdôvodniť.
Zatváril sa kyslo. Nedivil som sa. Zrejme by tak zareagovala väčšina slečien, keby som ich v podstate označil za súložnice.
Chceš vedieť ako by som pomenovala svoje dieťa?
Prešla radšej na inú tému.Nie.
Čakal som ako zareaguje.Lesana.
Zareagovala ako typická ženská. Zrejme som to nepovedal dosť dôrazne.To je ale riadne blbé meno.
Neklamal som jej. Nemal som motiváciu. Poznala ma až príliš dobre.Prečo?
Nahodila trošku znásilnený úsmev.Ja neviem. Môžem úprimne?
No hovor!
Ozval sa hlas budúcej učiteľky.Mi to len pripomína nejakú extrémne chlpatú ženskú, alebo časť ženského tela.
Ty si debil. Capla ma po nohe.
...tak sa druhý krát nepýtaj.
Exol som ďalší rum. Ani neviem už koľkatý. Udrelo mi to do hlavy. Začal som trepať sprostosti a pripadať si pritom nehorázne šarmantný, vtipný a príťažlivý.
Prečo si ty na mňa milý, len keď sa opiješ? Posťažovala sa.
Neodpovedal som. Nemal som chuť.
Po ch
víli mlčania mi začala znovu vykladať o svojom priateľovi. Už ma nebavilo predstierať záujem. Raz za večer stačí. Pomyslel som si a oprel sa o operadlo. Zistil som, že ju nepočuť. Super! Vykríkol som v duchu.
Tak som len sedel. Milo som sa usmieval. Prikyvoval.
Vyzerala dobre. Počúval som hudbu. Dopíjal rum s colou. A myslel na to aké by to bolo s ňou. Chvenie. Vzrušenie.
Možno fajn. Možno by som bol schopný byť s ňou a nezabiť ju, ako som si to myslel predtým. Ale najskôr nie.
Jednoducho by sme sa nezniesli. Dievčatá z čajovne nie sú dobrá partia pre negativistického šaša z krčmy.
Veď ty ma nepočúvaš.
Prerušila moje úvahy.Ale počúvam.
Povzdychol som. Pome už. Je mi zle.