rozmýšľam

ani ten, čo od Teba odchádza .

Ale ten,

čo večer Ti dobrú noc nedáva...“

...

Za zvuku týchto slov,

precítiac ich trýzeň,

s Tebou vošla som.

Z bledého, teplého dreva

keď schránku si otvoril,

vypadli v náznaku

len

šaty

farby vlčieho maku!

neporušené!

tak jasné, čisté

a nesmierne  jemné!

Po chvíli

látku vrátil si

drevo nanovo

uzavrel...

...

sen,

čo zo spánku ma prebral

a z mysle mi neschádza

Cítim,

že obsah slov, ktoré som počula,

ten vraví o Tvojej duši

a rozmýšľam,

čo šepká

teplom a akosi

nádejou presiaknutý obraz.