Tíško

Takže moja teória, že darček sa ti nebude páčiť je potvrdená.... Psst. Tíško.

Počuješ. Padá dážď. Počasie je patetické. A ja budem tiež.

Miška, len kvôli tebe.

20.11. Som zasa o rok starší. Všetko najlepšie. Večer to spolu oslávime.

Budeš sa smiať. A možno, že sa budem smiať s tebou. Ale najskôr sa opijem a poviem čosi načo budem chcieť zabudnúť...a slová tak pália. A ty si tak blízko. Možno bližšie akoby som chcel pripustiť.

A mám strach.

Že ma nepochopíš. Zasa. A že sa ráno pozriem do zrkadla a budeš tam ty.

( Tepláky. Tričko. Vrásky. A tri deti. )

Bež kúpiť chleba drahý. A uprav sa. Vyzeráš ako bezdomovec.

Áno miláčik. .

Som trochu paranoidný. Ale to je OK.

Nesľubujem si od toho veľa. Tak sedím. Káva z automatu za sedem a do ticha mám ťa rád. Len tak. Zo zvyku.

Aby som sa necítil mizerne.

 .

A potom si pozriem nejaký smutný film o láske a drogách.

Alebo si ľahnem do postele. Slúchadla na uši. Ursíny. A z vĺn letného dňa si prichádzala ku mne.

Ale najskôr budem len tak sedieť. Počúvať jeseň a budem sa snažiť nemyslieť na to ako mizerne sa cítim. Ako mi nerozumieš (alebo nechceš rozumieť ). A ako mi na tebe záleží.

Psst...už ťa ne(s)klamem....