Osemnásť

    Už dávno nie som to dievčátko malé,

        dievčátko držiace sa stále pri mame,

        ktoré s bábikou k jazierku chodievalo,

        ktoré sa tak velmi ostať samo bálo.

   Dnes som už vyrástla z týchto detských hier,

   dnes radšej spoznávám tajomstvo tvojich pier,

         a nikdy sa ničím nenechám zmiasť,

         prišiel mój čas, mám už osemnásť.

        Verím vo fantáziu, čítám slova poézie,

         rozumiem láske, ktorá v každom žije.

       Nehl´adám v románoch oporu a radosť,

             našla som inú hru-svoju mladosť.

Som už dospelá, čas detských chvil´ sa zastavil,

pre mňa to znamená, akoby som prešla stovky míl´.

          Chcem, aby tento čas nikdy nepominul

            a vtáčik mladosti vo mne nezahynul.

         Nech móžem naveky prežívať túto slast,

                keď túžim do dial´ky zakričať:

                      "Mám už osemnásť!