Spiaca panna

Nedosiahnuteľný cieľ je raj,
smrteľníkov to dobré volá,
nestačí im len ich kraj
to pravda celá holá.

Neúspech a nedôvera ľudí
už oddávna nás sužuje,
slepá panna dlho blúdi,
málo kedy nám cestu križuje.

V jej očiach sú skryté všetky farby
a na spánok pomyslenie tajné,
v nej sú básnikove tvorby,
úmysly jej neboli krajné.

Nesmie vidieť koho súdi,
no kto bude súdiť ju,
zaspala nuž to ma srdí,
rozhodnutia tvrdé zunujú.

Mrzké skončiť takto,
súdená byť na iných úkor
trpieť zrazu má kto,
uplietli sme tŕnistý úbor.

Zobudí ju výkrik,
sklamaných je množstva soľ,
na jej oko príde tik,
keď uvidí náš sveta bôľ.

---