Synovia plačúcej mami

Tak Vám píšem, Vám tam vonku...

Som biela žena, katolík.

Chcem len zistiť z bezpečia svojho domku,

pre koľkých mám väčšiu cenu ako nebožtík.

Snažím  sa dostať do Vašich hláv.

No na to vskutku nemám, zdá sa.

Ľudská masa, ten anonymný dav,

samovyhubujúca sa rasa.

Natrela by som všetkých na modro,

modrá snáď neuráža.

Rozparcelovala by som nebo,

rovným dielom,

nech naši bohovia nemusia do seba vrážať.

Možno je spôsob ako sa tu pomestiť

na matičke našej zemi.

Že za tie slová by ma mali obesiť?

Snáď by ste nestrácali čas pre reči hlúpej ženy.

Len privádza na svet Vašich synov,

čo zomierajú za Vaše ideály.

Vy sami ste jej vinou,

synovia plačúcej mami.