Sen

Miša sa zobudila do chladného februárového rána.Vedela,že ešte chvíľu a do izby vojde jej mama a zobudí ju,aj jej o rok mladšieho brata Mateja do školy.Nechcelo sa jej však vstať do studenej izby a dokonca sa vydať na cestu do školy.Myslela na sen,ktorý sa jej sníval.Bol v ňom zelenooký chalan s vlasmi,ktoré nemal celkom nakrátko a ktoré akoby sa nechceli poddať hrebeňu.A zo všetkého najviac si Miša zapamätala ústa.Krásne vykrojené...
,,Ach Bože,ešte takého stretnúť...Ale aj keby,iste by nemal záujem o také obyčajné dievča,ako som ja!"
Miša bola tmavovlasá dievčina šiesteho ročníka 8-ročného gymnázia.Mala polodlhé vlasy,orieškové oči po mame a postavu po otcovi.Vysokú,chudú,až na malé bruško,ktoré sa dalo ľahko skryť pod svetrík.Lenže to si neuvedomovala.
V tom jej úvahy pretrhla mama,ktorá vošla a zvolala:
,,Deti,vstávajte!My už ideme,lebo je štvrť na sedem!Nech sa vám v škole darí a nezaspite!"
Matej s úplnou samozrejmosťou hneď vstal a išiel sa naraňajkovať.To Miša nikdy nedokázala,vedela,že do pol môže ležať a aj tak všetko hravo stihne.
Miša s mamou,otcom a bratom bývala na dedine,ktorá bola 7 km vzdialená od mesta,kam s Matejom chodila do školy.Mama pracovala ako zdravotná sestra a otec ako vojak z povolania,obaja v meste.A tak tam všetci dochadzali,mama s otcom autom a Miša s Matejom autobusom.
Aj v to ráno sa Miša s Matejom o siedmej vypravili na zastávku.Tam ich už pozdravom-Čaute-vítali ich kamoši.Vlastne to boli skôr kamoši Mateja.Mišina ozajstná kamoška bývala v meste a stretali sa až v škole.Lívia bola troška nižšia od Miši.Tmavovláska so zelenými očami.Postavu mala podobnú ako Miša,ale i tak stále hovorila,že je tučná!
Po ceste do stretala Miša ešte druhú kamošku.Dianu,ktorá tiež cestovala autobusom a tiež chodila na gympel,lenže do vedľajšej triedy.
Cestou sa s Dianou vždy rozprávala o škole,ohovorila učiteľov a hoci to zo stanice do školy nebolo tak ďaleko,stihli prebrať i domáce ovzdušie.
Miša veľa a dosť hlasno rozprávala.Nikdy sa nevedela zastaviť.Diane to však neprekážalo,ona sama rozprávala málo.A tak Miša vždy prebrala iniciatívu.
S Líviou to bolo iné!Keď jej Miša rozprávala o problémoch doma,nikdy ju nepočúvala.Vravela tomu-Problémy so šúpaním zemiakov-a to Mišu trápilo.Doma to nebolo zlé,ale ani ideálne.A komu to mala povedať,ak nie Lívii?!
Po príchode do školy zapriala Diane pekný deň a zamierila do šatne.Tam sa prezula,vyzliekla z kabáta a zo skrinky vybrala učebnicu fyziky a čítanku.Dnes mali matiku,fyziku,anglinu,chémiu,dejepis a literatúru.Zamierila do triedy.Keď vošla,pozdravila a zo všetkých strán sa ozvala odpoveď na jej ahoj.V druhej lavici pred katedrou sedela Lívia a neprítomne hľadela do zošita z fyziky.
,,Ahoj!Mali sme úlohu z matiky?"prebrala ju Miša.
,,Tuším nie."odvetila na pol úst Lívia.
,,Pozriem sa."
,,Ahojte!"ozvalo sa nad nimi.
Bol to Braňo,ktorý sedel spolu s Mišom pred nimi.Braňo bol vysokej atletickej postavy.Mal svaly,ktoré sa pod užším tričkom pekne vynímali a milý úsmev,ktorému neodolala žiadna.
,,Čauko!"odpovedali Miša s Líviou naraz.
Miša si začala robiť úlohu.Lívii bola však úloha fuk.Radšej sa išla porozprávať s Helou.
,,Včera som sa ukickal,"povedal Braňo Mišovi.Miša to začula a zapojila sa do rozhovoru:
,,Prasiatko!"oznámila zbytočne a vyplazila na Braňa jazyk.
,,Ty si prasa!Zvyčajne,keď mi niekto povie,že som prasa,tak mu poviem,že je sviňa!Ale..."
nedal sa Braňo.
,,...ja som výnimka!Dikes!"dokončila Miša.
Vtom do triedy vošla Mrkvová,ich profesorka matematiky.Hodina prebiehala ako vždy-nudne.Prepočítali päť príkladov a prebrali nové učivo.Všetkým odľahlo,keď konečne zazvonilo.
,,Jedna hodina lepšia ako druhá!Teraz ide fyzika s Mášikom.Ach,ako ho neznášam!"ponosuje sa Lívia.
,,Vždy uprednostňuje svoju triedu.Akoby bola najlepšia,"konštatuje Miša.
Ani hodina fyziky nie je iná ako matika.Mášik vysvetľuje učivo a oni si odpisujú poznámky z počítača.
,,Ja to nikdy nepochopím!"zúfa si Miša.
,,Neboj,nebudeš jediná.Ani ja!"ukľudní ju Lívia.
,,Decká,vo vlastnom záujme si prepočítajte príklady zo zbierky,"oznamuje Mášik.
To,že budú na písomke však nepovie,no aj tak to všetci dobre vedia.
Aj po tejto hodine sa oslobodzujúco ozve zvonček.Presúvajú sa do triedy,pretože je veľká prestávka.Miša vytiahne desiatu a ponúka Líviu.
,,Dikes,nechcem.Ja mám čajík,"odmietne Lívia.
,,Ani keď ti poviem,že je s nutelou?"presviedča Líviu Miša.
,,S nutelou?Tak dobre."nakoniec prisvedčila.
Takto sa delia obe.Raz Miša,raz Lívia.
,,Vieš,čo sa mi dnes v noci snívalo?"nadškrtla tému,ktorú chcela začať aj Miša,Lívia.
,,O Mišovi!"
,,O Mišovi?"spýtala sa neveriacky Miša,ukazujúc pritom nenápadne na Miša v lavici pred nimi.
,,Áno,o Mišovi.Chodili sme spolu,ale nebozkávali sme sa.Iba sme sa rozprávali.A ja som sa doňho zaľúbila.A keď som sa zobudila,ľutovala som,že to nieje pravda."rozprávala o sne Lívia.
,,Livi,aj mne sa snívalo o chalanovi.Mal krásne tmavozelené oči,tmavé strapaté vlasy
 a krásne,ale naozaj krásne vykrojené ústa!Bol úžastný!"rozplývala sa Miša.
,,A poznala si ho?Niekto z okolia?"rozohnila sa Lívia.
,,Nie,nie.Ale keby som ho stretla,..."zastrájala sa Miša.
,,...tak by si ho neoslovila.Ale neviem prečo,veď si pekná,inteligentná,milá,veselá."chválila Mišu Lívia.
,,Blá,blá,blá!Vieš sama,že to nie je pravda!Som obyčajné dievča,ktoré si nikto na tejto planéte nevšimne!"povedala,čo si o sebe myslela,Miša.
,,Hlúposť,len neviem,prečo sama seba zhadzuješ.Mala by si mať väčšie sebavedomie a aj odvahu!"zakončila debatu Lívia.
Vtedy zazvonilo a dievčatá si otrávene sadli do lavice.Angličtina,ďalšia "zaujímavá" hodina.Prežili ju bez mučenia písomkou a bez úrazu.Iba Miša stále myslela na krásneho neznámeho,a tak ju profesorka Čáliková prichytila ako nedáva pozor.
,,Ach,Michaela,čo sa to s tebou deje?Si zaľúbená?"
,Áno,len neviem,ako sa volá!´mala Miša na jazyku,no radšej si doň zahryzla.
Zvonček a znova prestávka,tentoraz len päťminutová.Dievčatá sa museli ihneď presunúť do učebne chémie.Miša nestíhala.Keď odchádzala z triedy,schmatla zošit a knihu z chémie a ešte zošit,knihu a pracovný zošit z angličtiny a utekala dole na chémiu.Už totiž zvonilo.Chodby sa vyprázdnili.Hodina sa začala.
Ako Miša zbiehala z posledných schodov,nevšimla si protiidúceho a v plnej rýchlosti doňho vrazila.Knihy a zošity sa jej rozsypali a ona sama skončila na zadku.Protiidúci na tom však nebol lepšie,ale hneď vstal a začal zbierať Mišine knihy.
,,P-prepáč...ja...nechcela som.Ponáhľam sa!"začala sa opravedlňovať Miša.
,,To nič,je to moja chyba!Tu máš,"povedal,podávajúc jej knihy.
Vtedy to uvidela.
,Tie oči...už som ich videla!´behalo jej po rozume.
Vzala si učebnice a s pozdravom a dík,sa pobrala na chémiu.Tam sa ospravedlnila profesorke Bergelovej a sadla si na miesto.
,,Kde si bola?"zaútočila Lívia.
Miša odvetila:,,Potom ti poviem,teraz mi daj opísať poznámky."
No tie oči jej neschádzali z mysle.
,Tie oči predsa poznám.Ale odkiaľ?´
Zrazu jej to napadlo.Ten chalan...to bol chalan z jej sna...Ten,ktorého si vlastne vysnívala...
Bol to ON!!!
Ledva vyčkala koniec hodiny.Hneď ako vyšli z učebne,vydýchla:
,,Bol to ON!Livi,chápeš?Stretla som HO!"
,,Koho?A čo sa stalo?Kde si bola?"nemala v tom jasno Lívia.
,,Však ti vravím!Jednoducho som išla zo schodov a vrazila som DOŇHO!Pozbieral moje učebnice a ospravedlnil sa mi,pritom som vrazila ja doňho."húdla si svoje Miša.
,,A do koho si vrazila?"aj tak nechápala Lívia.
,,Do chalana z môjho sna!Pamätáš?Zelené oči,tmavé strapaté vlasy a ústa... bohovské!"vysvetľovala Miša.
,,Takže ty si stretla JEHO?A čo ešte povedal?"zaujala to Líviu.
,,Niečo také,že je to jeho vina.Neviem presne,ja som vnímala len oči."pousmiala sa Miša.
,,Čo to tam vy dve stále preberáte?Dúfam,že dejepis!"
Miša s Líviu sa strhli.ani si nevšimli,že Vlčko už prišiel.Mali deják.
,,Áno,pán profesor,druhú svetovú vojnu." s úškrnom pohotovo odpovedala Lívia a zažmurkala na profesora ako anjelik.
,,No len aby!Sadnite si."povedal.
,,Kto pôjde odpovedať? Á,Michaela tu má málo známok.Poďme."
Či chcela,či nie,musela Miša odpovedať.
,,No,nebolo to zlé,zabudla si síce,kto bol spojencom Nemecka,ale dáme ti jednotku."
,,Ďakujem."
,,Bodaj by si nadávala!"podpichol ju Vlčko.
Zrazu sa ozvalo klopanie a vo dverách sa zjavila hlava Kamienkovej,ich profesorky slovenčiny:
,,Decká,dnes literatúra nebude.Mámtotiž povinnosti.Takže môžete ísť domov!"
Super!ozývalo sa zo všetkých strán triedy šeptom.
,,Ticho!Ešte vydržte!"napomenul ich Vlčko.
Ani netrvalo dlho a zvonenie ohlásilo koniec vyučovania.Miša a Lívia sa pobrali na obed.
Pri stole sa rozprávali,keď k nim zrazu niekto pristúpil.Miši skoro zabehlo.
,To nie je možné!Dvakrát za deň.Čím som si to zaslúžila?!´
,,Prepáč!Môžeme sa porozprávať?"prihovoril sa jej hlasom,pod ktorým si vedela hneď predstaviť tie jeho zelené oči.
,,Samozrejme!Hneď?"zneistela Miša.
,,Ja...počkám vonku a švihni!"povedal a zmizol za dverami jedálne.
,,Vau!Akosi rýchlo si si našla chalana,"prekvapene povedala Lívia s odtienkom nebadateľnej závisti.
,,Prestaň!To je iba rozhovor.A potom...pravdepodobne mi chce iba vynadať."skonštatovala Miša a odniesla obed.Už nezvládla jesť,bola zvedavá,čo od nej môže chcieť.
,Iste mi chce povedať,že som nemotorná!´premýšľala Miša.
Vyšla von z budovy v ústrety neznámemu,no vysnívanému chlapcovi.
,,Ahoj,"pozdravil ju s rukami vo vreckách riflí.,,Už si tu?Super.Takže,neviem,ako to vidíš ty,ale ja si myslím,že osud chcel,aby sme sa stretli."vychŕlil zo seba.Určite si túto reč pripravil.
,,Ja viem,nič nehovor,"podišla k nemu bližšie. ,,Som hlúpa krava a mala som dávať pozor.Už sa to nestane!Sľubujem!"vychŕlila Miša,zahambene hľadic do zeme.
,,Čo?O čom to rozprávaš?"prekvapene zažmurkal.
Miša zneistela:,,Veď mi ideš vynadať.Tak do toho!"
,,Čože?"prezmenu zneistel on. ,,Ja ťa pozývam do čajovne.V piatok."
,,V piatok?Do čajovne?"nemohla stáviť nečakaný zvrat Miša.Chvíľu rozmýšľala,čo má v pláne piatok.
,,Veď v piatok je Valentín!"
,,No a ?"s prekvapenými očami sa spýtal. ,,Je to problém?"
,,No a?! Nemal by si ísť radšej s priteľkou?"zaváhala Miša.
,,Veď pôjdem.Teda,ak ma neodmietneš..."neisto,no však usmievajúc sa od ucha k uchu, povedal. ,,To by som však neprežil.Tak čo,pôjdeme tam spolu?"
,,Dobre...jasné!Ale upozorňujem ťa,nie som taká úžastná,budeš sklamaný!"rozhovorila sa.
,,Nie nebudem.Mimochodom,volám sa Roman."predstavil sa.
,,Michaela,"povedala,podávajúc mu zatiaľ len priateľsky ruku a usmiala sa.

****************************************THE END***********************************************