ALOHA

Furt na mňa idú s tými rečami, že čo všetko treba v živote dosiahnuť, až som im kokot uveril. Pachtím sa stále za nejakým cieľom a nie že by som bol dvakrát šikovný, ale proste a jednoducho som uveril nejakej vidine úspechu. Raz-dva sa vyčerpám a potom sa len dívam z postele ako beží čas a ja zas o čosi prichádzam. Keď sa niekomu sťažujem a pýtam sa jak rozmazlené decko, prečo to všetko treba absolvovať, povedia mi, že taký je život a ja im zase uverím. Nuž aj taký je život, ale veriť tomu nemusíte. Ja len, že ten svoj stále dojebávam a nemôžem si pomôcť. Niekedy mám strach robiť to, čo chcem, potom sa strachu zbavím a nakoniec zistím, že už ani neviem, čo som to vlastne chcel a kým si na to spomeniem, už to zase nechcem. Vážne ma to jebe. Každý boží deň som z toho unavenejší a unavenejší. Niečo vás baví a zrazu vás to nebaví. Niečo máte radi a zrazu vám je z toho zle. Akoby som bol naprogramovaný na večnú nestálosť. Stále mám smäd po niečom novom a dobre viem, že to nikam nevedie. Iba ak k novému smädu a zrazu je po vás. Proste koniec. Smrť. Finito. Konec-zvonec. O čom je potom ľudské šťastie? Nachádza sa iba v čase a je pominuteľné ako ľudský život? Šťastní ľudia zabudli, že nejaká smrť tu len tak behá a občas mávne kosou len preto, aby zo stromu odpadol zanedbateľný lístoček. Je sranda keď vidíte, ako títo šťastní ľudia nakupujú nové a nové pičoviny, ako chodia k voľbám, ako úplne bez premýšľania slepo veria médiám, systému, vojne, vodcovi, otcovi, plyšu, mikimauzovi, františkánom, vitamínu C, cukrárom, silonu, pastelkám, slonovi, ŠTB...
Dajte mi cukrík a poslintám vám ruku. Nech vidíte akého poslušného psíčka ste si zo mňa vychovali vy kurrrrvy. Možno to vyzerá, že som odskočil od témy, ale všetko to s tým pocitom súvisí. Asi nie som sám kto má pocit, že svoj osud nemá vôbec vo svojich rukách. Niekedy si síce myslím opak, ale oklamali ma strašne ľahko a vás ostatných tiež. Smejú sa pri kaviári, kurvách a šampanskom z daní chudákov, ktorým hovoria, že sú slobodní, keď si môžu vybrať až z piatich druhov kabeliek. Čo z piatich? To je málo. Denne naše továrne vyserú toľko kabeliek, pasteliek, harabúrd, pičovín až sa nám hlava zatočila. To je ono! Naša demokracia pod botami ťažkoodenca. Drž hubu a krok, lebo z teba spravíme teroristu, zločinca, mŕtvolu, kabelku, blázna, kokota od vedľa, medveďa, pontiac, Davida Haselhoffa, zmrzlinu... Veríme v Ježiša Krista a v ropu od Allaha. Aloha.

---