Ranné vstávanie

Len také malé rétorické cvičenie, alebo čo som dnes ráno zažil

Takže, zahajujeme naše daľšie stretnutie. Rozhodca odpískal a hráč sa naťahuje a snaží sa ho zasiahnuť po hlavičke. Áno je to faul. Rozhodca naštvane odpískava a dáva žltú kartu. Náš zápas sa pomaličky blíži k začiatku. Á, máme tu červenú kartu. A takisto zásah rozhodcu priamo medzi oči. Prvý výkrik nadšenia: "Dó píči." Mĺkvi pohľad na hodinky, poškrabkanie sa na slipoch.

Áno je to tu, zápas začína o tri minúty. Rýchli výbeh na chodbu. Prvý protihráč v ceste. Má šatku na hlave a palicu v ruke. Nérvózne pohybuje palicou sem a tam. Áno, hráč sa rozbeháva, v skoku míňa zamestnanú upratovačku a páli ďalej. Chodba je prázdna a útočník sa blíži k východu.

Ale čo to. Nečakaný zásah z bočnej uličky. Údržbári nesú cez chodbu chladničku. Ťažká úloha pre našeho športovca. Krátke zamyslenie, rýchle prekalkulovanie situácie a nevídaný skok. Áno, skočil. Jemne síce odrel údržbárovu ľavú ruku, ale skočil. Údržbár nadáva, ale nikto nič neodpískal. Cesta je voľná.

Prechod bránou, prvá polovica je za nami. Zostáva už len jedna minúta. Hráč si to uvedomuje a pridáva na tempe. A je to tu. Pekná čaja na dohľade. Hýbe sa pomaly. Jemne sa kýve v bokoch. Je to zložitá situácia. Hráč ma znemožnený rýchly pohyb svojím postaveným falusom. Ale nevzdáva to. Pomaly sa blíži k zastávke. A nastupujé. Áno milí poslucháči, je to tu. To načo sme všetci tak horlivo čakali. Nastupuje priamo do dverí električky. Nastupujé. Nastupujé. Bolo to tesné a nečakané, ale nakoniec sa to podarilo. Nastupujé. Takže na záver sa s vami lúčim a idem to s chlapcami osláviť. Do skorého počutia.

---