to je sranda!

-To bude zas srandy kopec!- Uľavil si z plnej chrapy boľševický vyslúžilec Mamutenko, po otcovi Ivanov. -Hlupákom len samé sprostosti, nech sa im zhnusí ich vlasné JA, ich podstata, asi tak, jak to býva z mládežou keď sa ožiera. Treba to všetko ožrať, prežrať do sprostoty, do istoty vydávenia vlastných hnilých vnútorností. Pre niekoho to, pre iného ono, a pre sprostákov hlupačiny od výmyslu sveta, akým páru ťažko sa hľadá, pretože, kto sa v hlupačinách vyzná, naozaj vyzná.., vie sa medzi nimi pohybovať, kto sa teda OZAJ vyzná..,tomu sa zákonite iniciatívu sprostosti nepodarí zvládnuť do takej miery, aby ňou nebol hnaný do najvyšších výšin sprostoty, len tí najväčší štastlivci, čo sa zaoberali touto sprostou témou, a bolo ich naozaj len pár, ako spomínajú mnohí, ktorí dodnes šíria vieru najvyššej SPROSTOSTI po krajine, na dedinách, lazoch, rôznych usadlostiach šíri sa o tom hovorené slovo, ale i slovo písané a do kôry tamných stromov písané, tak len tí najväčší štastlivci, táto štatisticky neexistujúca minorita, sa naozaj dostali skoro až k posledným podstatným svedectvám sprostotnej podstaty o podstate nej samej, len OZAJ PÁR z tých nepochopiteľne obrovských megaGIGAhord záujemcov o problematiku sprostosti, sprostáckosti, ich výskyte a šírení vo svete, len pár vyviazlo z tupej sprosto hlúpej sféry sprostého stavu mysle, a PRÁVE LEN TÝM PÁR VÝNIMKÁM sa môžeme dnes poďakovať za to, že vieme, že aj veľmi veľmi málo až vôbec nič, až vôbec žiadna šanca, dedmi a prastarou kôrou drevnej hmoty v najhlbších útrobách lazov, o ktorých ani netušíme, že ich tu máme, ale DôKAZY SÚ JASNE, NEZVRATNÉ, NEZPOCHYBNITEĽNÉ, teda ŠTATISTICKY dokázaná ŠANCA NEEXISTUJÚCO MIZIVEJ PODHODNOTY o tom, že je možné aj zdanlivo, či BA hádam aj absolútne NENABÚRATEĽNE nepresvedčivo NEMOŽNÉ, že ak toto bol jediný prínos tých obetujúcich sa anonymných PIONIEROV SPROSTOTY, priatelia, JA TVRDÍM: vzdajme im HOLD! Vyvesme VLAJKY, do vlasosov zapleťme si rôznofarebné KOKARDY, pískajme si, spievajme..TANCUJME DO KRVI šialený tanec na počesť týchto našich anonymných PIONIEROV v odhodlaní obrátiť svet naruby a potvrdiť to DÁVNE, nikdy nevyslovené, nikdy nemyslené, o čom sa donedávna netušilo ani tým najstarším svedkom čias keď STROMY JEDLI polonahých ĽUDÍ a lietajúce ryby platili za túto svoju, v dnešnom jazyky „REALITY SHOW“ zlatými šupinami z vlastných tiel,NEMOŽNÉ sa stáva súčasťou nielen našej fyzickej osoby, tela, zubov, JATER, slepých střev, ale aj súčasťou každého zlomku, z ktorého je poskladaný náš život prameniaci z MASA a KOSTI, niekedy len KOŽE, v opačitom extréme, MASA a nadmnožstva nevyberavého pľuhavého NADTUKU. Zoči-voči najhustejšej dokonalej sprostej esencii prebudili a uskutočnili dovtedy nikdy nesnívany SEN: áno, TO STAČÍ!,kričali tí, čo boli tomu každopádne najbližšími, to STAČÍ!, stačí k tomu.. NEMOŽNÉ JE po prekonaní, vstrebaní, pokorení, zbrataní, MOŽNÉ!!!!!! HLUPÁCI A SPROSTOSŤ, SPROSTÁCI A TUPOSŤ, DEBILI A ich nezničiteľné zanietenie pre hru v KOCKY ŠŤASTIA, DEMENTI, ktorí roztočili kozmickú RULETU, vlastnú, pôvodnú tvorbu ucápanú z mastnej hliny a suchej špiny, s číslami a farbami a inými kvalitami, na ktoré nikdy nik nedokázal vsadiť ani sprosté hovno kvôli námietkam zo zaujatosti, HURHAJ, PISKOT, REV, KYSELÉ SLINY v ovzduší,roztáčajúc znova a znova ďaľšie nové kolo NEPRÁVOSTÍ, HNEVU, VZBÚR, ŠŤASTIA, chytlavého smiechu SMIECHU, osláv úspechu, vždy ďaľšie nové kolo ohlasujúce svoj opätovný začiatok uzavretého nekonečného kolobehu vždy ďaľšími novými rovnako prekvapujúcimi a prekvapujúco inšpirujúcimi útokmi STARCOV a DETÍ, ktorí v spoločnom šíku útočili na SYSTÉM v krvepotu,červenými sladkokyselými slzami kropiac svoje okolie, VŽDY TEN ISTÝ SCENÁR, každý svojim oštepom poskladaným z nezmyselných častí BODALI DO VZDUCHU. Bodalibodalibodali až kým neskonali a nezhnili tam kde posledný krát bodli.

Táto degenerovaná pravdivá história POD SYSTÉMOM si zasluhuje HOLD a tri krát HURÁ! HURÁ! HURÁ!

-Tak a je to zo mňa vonku. Vygrcal som všetky tie sajrajty, čo som v poslednej dobe do seba nacpal. Ah.-

-A už ti je lepšie, Mamutenko Ivanov?-

-A jak by nebolo, slnko zapadá, jar sa blíži, kvety kvitnú a ja cítim, že s prvým jarným dňom asi skapem.-

-Tak, tak Mamutenko Ivanov. Ty vieš vždy čo sa kedy hodi, čo kde treba povedať, nie nadarmo ťa volajú tak, ako ťa volajú. Viem, že si dokážeš poriadne užiť túto poslednú mrazivú noc pred prvým jarným dňom-

-Máš tu niečo na zohriatie,čo?Log, dva, nech čo najskôr zachrápem, táto kosa ma ničí, slzia mi oči a bolia ma kĺby a štípe ma nos. Zajtra teda uvidíme, čo jest tento zmatek zač, čo? Dobú bezsennú noc, bez nedožraných krvilačných stád vlkov a zlatoústych pomätených lesných víl tancujúcich ich pochybný tanec. Dobrú teda, podomový obchodník.-