Tragédia

Koncert kapely Ako chceš

Krveľ kráčal po ulici a premýšľal nad Enrikou. Bola s ním včera na zábave a ovracala mu ľavú nohu. Neurobila to naschvál, ale on sa na ňu strašne osopil a dal jej cez hubu, pred všetkými jej kamarátmi. Enrika nebola z tých, ktorí by zdupkali od ťažkej situácie, ale ku Krveľovi cítila odjakživa čosi zvláštne. Niečo, čo by bežný človek nazval láskou. Ťažko psychologicky opísať daný moment, ale povedzme, že sa cítila ponížene a nemilovane. Jej svet sa zhrútil do seba a už nikdy to nebude tá istá Enrika.

Krveľ už presne vedel kam a na koho sa so svojim problémom obrátiť. Jeho uzurpátorské kroky privlastňujúce si väčšinu chodníka, po ktorom kráčal, ho doviedli až k ambulancii psychiatra Klímu, ktorý ho presvedčil o správnosti jeho uvažovania.

Enrika stojí na stoličke a uväzuje otcovu kravatu o zábradlie schodiska. V momente, keď si vopchávala hlavu do slučky, zazvonil telefón. Enrika pootočila hlavu smerom k rinčiacemu prístroju a flegmaticky skočila dolu zo stoličky. Zabudla si však vytiahnuť hlavu zo slučky.

Krveľ položil slúchadlo a pobral sa do kuchyne. „Zajtra požiadam Enriku o ruku.“
K večeri si dal ešte rezeň s ryžou a pobral sa spať.

Čakáreň u doktora Klímu: „Ďalší prosím.“

---