bežci

starsia vec

bežali bežci hore krajinou hladali dúfali rozprestierali svoje krídla a ako závoje tahali za sebou svoje tiene keď boli malí verili mali čomu - skrytí v tráve teraz sa ženú strnulou krajinou na severovýchod od svojich domov preč, preč, preč povedz mama budem raz aj ja tak utekať? ako šialený vták ako horiaci drak neviem či dobre kráčam viem len prechádzat svojimi dňami ako cestami bez križovatiek a potom ťažko spať bežali bežci a až na horizonte trčali do oblohy ako čudesné nočné tvory keď som ich uvidel mal som strach ale nemal som sa s kým báť pýtal som sa svojho srdca na cestu ale ono nemalo mi čo povedať hladal som v koreňoch svojich stromov ale dali mi len chlad až do morku zlostí iba chlad zmizli bežci a na obzore trcíš len ty tvoje telo nedá mi spať a tak už nemám zlé sny mám vankúš nasiaknutý tvojou vôňou a prikrývku nasiaknutú mojou túžbou medzi nimi je náš tichý rozradostený svet medzi nimi som - bez bežcov - ja

---