23:08 stredoeurópskeho času

no, neviem, čo k tomu dodať...

Autobusová zastávka je plná pochybnej pánskej vône. Kvapky dažďa vidno iba vo svetle pouličnej lampy. Po tme akoby ani nepršalo. Autobus možno nikdy nepríde. Dávno zrušili nočné spoje. Zajtra majú zrušiť aj denné. Autobusenky odložíme na večný spánok kamsi k špinavému prádlu, alebo ich dáme deťom na hranie.
Moje vlasy chytili nádych tej jesennej ospalosti, čo začala prvým jarným dňom. Ani vôňa zeleného čaju už nie je zelená.
Ráno mi na znak víťazstva opäť vykotúľa oči z jamiek a ja ich budem dlho hľadať.
Všetko sa zmenilo odkedy si poslednýkrát odišiel. Vo dverách blysli tvoje oči. Máš v duši more. Ja vôňu spáleného dreva.
Ďaľšia hodina mŕtvolného plávania na zelenej hladine školského bazéna. Akvarijné rybky, sinice a duchovia utopených. Hádes sa sem dávno presťahoval. Mám strach, že ma niekto stiahne za nohu. Smrť v bazéne je krutá.
Cesta domov z gitary vonia tak trochu ako moje turistické topánky. Chodník je mokrý a studený. Chodiť naboso asi predsa len nie je až také zdravé.
Ukrižovala som ťa len včera. Hneď potom, ako prestalo snežiť. Z hlavy ti povyliezali všetky chrobáky, čo som ti tam kedy nasadila.
Tvoja hlava je ako kvetináč. Ak raz budem hladná, spomeniem si, aby ma prešla chuť.
Zajtra rozkvitnem.

---