Kapitán H.Olaf A.Golubcov

Kapitánov denník.

Dnes je 26.12.2002

Naša loď sa ešte stále potáca po nevyspytateľných vodách oceánu bez akéhokoľvek náznaku hociakého cieľa.

Kompletne celá posádka vrátane toho najvyššie postaveného oficíra ,čiže mňa trpý klasickými príznakmi choroby ,ktorá bola ľudmi z fachu označená ako ponorková choroba. Nepoznám liek ,alebo procedúru ktorou by sa táto choroba dala liečiť alebo až úplne vyliečiť

a ani sa mi ju nechce hladať.

Asertivita mojej osoby zrejmä vyplýva z opätovného nábehu tzv. Golubcovovej infernorealité. Ako som ju pomenoval ihneď potom ako som ju na sebe po prvý krát diagnostikoval, nie analyzoval ,ale analyzoval .Moje malé inferno sa mi opäť rozrastá v hlave až pokiaľ tam nebude nič len ono samé .A potom ,potom možno ako obvykle sa pod niakym vplyvom z vonku stiahne niekam do hlbín môjho ja.

Možno .Ale nemôžem sa zbaviť pocitu ,že zakaždým ,keď okupuje moju myseľ ,skopíruje ,alebo jednoducho nechá tam niečo ,čo tam nepatrilo ,ale už hej ,ale nepatrilo...

No dobre nemám čas na vypisovanie niakých tých románikov,   alebo mám ?Neviem nechce sa mi nad tým rozmýšľať,    alebo chce?

No proste a úplne priamo povedané už musím, alebo nemusím končiť ,lebo sa musím venovať svojim povinnostiam kapitána ,ktoré mám voči svojej posádke .A opäť sa vrátiť s podpalubia na palubu.

Kapitán: končím 20:52(20:53) ten istý deň .Šťastnú plavbu každému kto si to bude aj nebude čítať praje stratený kapitán Hanz Olaf Andersen Golubcov Golubcovovič Druhý posadnutý(20:55)

PS.: Najhlavnejšie je : vietor v plachtách a ľudia ,ostatné nieje podstatné(smer, čas, rýchlosť, vzdialenosť, alebo cieľ sú zbytočnosti(20:57))