Hĺbka telesnosti

Čia noc sa chveje v zátylku neviny?

Obnažená do hĺbky telesnosti,

vôňou rozmarínu kojená

na prsiach matky Zeme;

kde klenba prísvitu

 objíma chladné bedrá zrodu

 a útulné lono v machu

 plodí dcéry večnej smrti

v rúchach spletaných étermi snov,

sklonené pod tiažou dychu

k ramenám horizontov

kde oleandre rozkvitnuté

v nedoziernych zástupoch

 strašných nocí;

tiché stráne v zápaloch bolestí

a konvoje bledlých hviezd

únavou padajú v boji na úsvite

tam mesiac strašný,hrozivý

(choré,zvrátené slnce zotmení)

visí nad obzorom,

rozškľabený ako úsmev vraha,

bdie na sietnici nevidomých očí

až plameň nadchádzajúcej noci

 strávi telá...