Milujem metro a jeho bezpečnostné pásy

milujem metro
a jeho bezpečnostné pásy















































































































a tak sme tam sedeli
a pozerali ako sa míňajú vlaky
ja a môj schizofrenický kamarát
(neprezradím, ako sa volá, ale volá sa podobne
ako všetci moji schizofrenickí kamaráti)

spomínali sme na dnešný deň, ako sme vstávali šesť tridsať, ako sme poobede vláčili krabice a igelitové tašky s vecami z intráku na intrák, ako sa nám jedna krabica rozjebala uprostred chodníka, pršalo, vraveli sme si prestaň, prestaň, ty parchant, boleli nás ruky, ty idiot, musíš to stihnúť a o hodinu mal ísť vlak a nevedeli sme nájsť botasky, ešte studená sprcha a leteli sme na vlak v rozmrdaných topánkach
vtedy som si predstavil, že ležím na chodníku, okolo mňa ľudia pýtajú sa čo sa stalo a ja vravím koniec sveta

smiali sme sa na tom, keď sme čumeli do koľajiska

a potom prišiel holub a začal si tam chodiť
normálne v metre vám bol holub
prišlo mi ho ľúto
mal som ho chuť pohladiť, ako tam chodil a hľadal niečo na jedenie,
a položil som si otázku čo je dôležitejšie ako tento holub
na čom na svete záleží viac ako na tomto holubovi?

na ničom

---