Prečo?

...nie, nenechám to tak. Mám toho akurát tak dosť. Prečo sa do mňa každý ustavične musí navážať? Nenávidím tento pokašľaný svet. Dajte mi už konečne všetci svätý pokoj. Nechcem vás už ani vidieť...

Chcem ísť preč. Aspoň na chvíľku si chcem oddýchnuť od všetkého zlého na tomto špinavom  svete.

Kde je koniec tohto neutíchajúceho zla, ktoré sa do mňa ustavične naváža vo svojej plnej veľkosti? Nikto ma už pred ním nezachráni!? Nikto, nikto, nikto ...

Mám priateľov, ktorí ma nenávidia, možno až na nejaké svetlé výnimky, ktoré sú ale za túto zakázanú lásku potom kruto potrestané. Kam sa z tohto sveta podela všetka spravodlivosť?

Ešte pred niekoľkými minútami som bola šťastná a teraz sa mi celý môj svet zrútil a zostal bez pohnutia ležať na zemi. Chcem, aby sa pozbieral, vstal a znova krásne rozkvitol!!! Tak prečo nevstane?Prečo ma znova nechce spraviť šťastnou, ale stále ma necháva bezvládne ležať na zemi?

Tak mi Bože odpovedz: PREČO...!?

Prečo ma už nikto nemá rád a prečo mi nikto nepomáha vstať z tejto špinavej dlážky plnej krvi vytečenej z môjho umierajúceho tela. Kde ste všetci tí, ktorí ste tvrdili, že ma máte radi? Tak mi teraz povedzte, boli to iba plané reči alebo iba neviete, kde som, neviete kam sa podela moja zničená duša?

Začínam si myslieť, že už nemáte chuť ju hľadať... Jasné, možno ste si povedali: Načo? Ved´ už je aj tak skoro mŕtva, tú už nič nezachráni.  

Ale to je chyba! Práve, aj ked´ sa vám to vôbec nechce veriť, práve vy jediní ju môžete ešte oprášiť a ošetriť tie neprehliadnuteľne veľké a hlboké rany. No tak opravte to, čo ste vy sami zničili. Áno, boli ste to vy, kto ju udupal v prachu a dorezal ju výčitkami a slovami, ktoré ju zraňovali každým dňom viac a viac. No vy ste boli ako slepí, či možno ste tie hlboké rany nechceli vidieť a mučili ste ma d´alej. Aspoň teraz, ked´ tu už ležím na zemi úplne bezvládne a dodýchavam svoj posledný dych, by ste sa nado mnou mohli zľutovať a podať mi vašu mocnú ruku, ktorú ste celé tie roky kŕmili mukami, ktoré ste pre mňa pripravovali a ja som im musela čeliť aj ked´ som už nemala temer žiadnu silu...

Nie, nepomohli ste mi. A moja duša je už teraz úplne mŕtva. Povedzte aký má teraz zmysel žiť bez duše? Aký? Ked´ vás už nič neteší, nič vám nedodáva životnú silu. Ak by aj niekto vedel žiť bez duše, tak ja to rozhodne nie som. Preto sa s vami lúčim a zanechávam vám túto poslednú správu o mojom zdravom rozume. Snád´ si ju prečítate a ona vám pomôže pochopiť to, čo som sa vám celý svoj minulý život snažila vysvetliť, no vy ste ma nechápali. Kiež by ste to pochopili apoň po mojej smrti, ktorá príde už o malú chvíľku po dopísaní týchto riadkov odzrkadľujúcich veľkú bolesť.

Áno, už je to tu. Už cítim ako do môjho tela vstupuje nová duša a zatvára bránu za mojim doterajším pôsobením na tomto zlom svete. Dodáva mi novú oveľa mocnejšiu silu ako bola tá, ktorú ste vy zničili  a teraz sa do mňa vlieva nová energia a moje ochabnuté mŕtve telo znova precitá a pomaly sa zdvíha zo zeme...

Už pred vami stojí nový človek. Vy ho ešte nepoznáte, ale on vás má preštudovaných až príliš dobre a nikdy nezabudne koľko bolesti ste mu spôsobili....