Smola a osušky

 Kniha ležala na stole. Bola o ničom, taký brak. Ľutujem, že som si ju kúpil.

"boha jeho. Kto to má všetko čítať." povedal starý motec. Dážď sa oprel do okna a pozeral cezeň.

V jeseni to tak býva.

"Samé listy a iné sračky sú po ulici a ja si vždy musím umývať topánky keď prídem zvon."

Vtáčia chrípka je na prd. Tá ide len na mužov. Ulica mulica smrdí za svetom. cítim ho po celom tele. Všade ho vidím. Prajem si byť slepý, ale keď sa pozriem na brailovo písmo a morseovku chcem mať ešte jeden rezervný pár očí.

"Smiem prosiť," obraciam sa na nádejný objekt pre roznmožovanie.

"Bež do riti. S tebov ani po tme. Ani zo zadu ani spredu, ani 37 a ani 48. Chápeš?"

Chápem. Ja móžem chápať všetko. Len ľudia nič...