zombie z mestského cintorína predáva na rohu noviny

"Veď to nie je až také strašné."snažila sa.

"Hej, pojdem na cintorín dajakým kokotkom zapáliť sviečku. Robiť sa pred matkou, že sa akože modlím, aby nemala komplexi/y. Som ich ani nepoznal."

 zamračila sa. odpil som z čaju a prepínal gombíky na ohlupovači.

"Tak ma tam aspoň odvez."

"Dobre."

 sadol som da auta a zapol rádio. dajaká music o rozdávaní a nevzdávaní.

"Máš sviečky?"

"Sú v kufri."

"Foter náš, ktorý si v prdeli,

posmel sa kulo tvoje,

príď ..."

"Len poďte. Nevyzúvajte sa." taká matka. a že päť minút. aha, taký bačov. tri hodiny sme tam sedeli a kecali furt o tom istom  a srali na to či je to pravda abo ne.

 večer shodila blúzku, osprchovala sa a hodila na posteľ. úplne nahá. pohladkal som ju po zadku a ľahol si tiež. sme si zašukali a šli spať."dobrú zlatko"

"dobrú"